25 pojmov z oblasti reči a jazyka, ktoré by mal poznať každý rodič

Či už hovoríme s učiteľmi, pediatrami alebo logopédmi, pre každého rodiča je to veľké množstvo nových informácií na spracovanie a porozumenie. Preto sme si povedali, že by bolo užitočné podrobnejšie vysvetliť niektoré z často používaných pojmov v oblasti reči a jazyka, aby ste lepšie porozumeli tomu, čo všetko znamenajú!

Aplikácia na učenie reči pre deti

Speech Blubs je aplikácia na rozvoj jazyka a reči s rozsiahlou knižnicou viac ako 1 500 aktivít, tvárových filtrov, hlasom aktivovaných cvičení a vzdelávacích bonusových videí. Začnite svoju bezplatnú skúšobnú verziu ešte dnes a sledujte, ako sa vaše dieťatko okamžite učí!

Nižšie nájdete hlavné pojmy, vďaka ktorým lepšie porozumiete svojmu logopédovi alebo pediatrovi. Poďme na to!

Reč

Keď odborníci hovoria o „reči“, majú na mysli zvuky a hlásky, ktoré vydávame, keď vyslovujeme slová.

Napríklad: slovo „pes“ sa skladá z troch hlások. „P“, „e“ a „s“ – dvoch spoluhlások a jednej samohlásky.

Pre niektoré deti je ťažké tieto hlásky pri reči počuť, naučiť sa ich a vytvoriť, čo vedie k nezrozumiteľnej výslovnosti. Dieťa, ktoré robí rečovú chybu, môže napríklad namiesto „pes“ povedať „tes“, alebo namiesto „ryba“ povedať „lyba“.

Všetky deti robia v určitej fáze svojho vývoja rečové chyby. Učenie sa hlások je postupný proces, ktorý sa zvyčajne začína okolo 6. mesiaca džavotaním a trvá približne do 6 rokov.

Mnohé z chýb, ktoré počujeme, môžu byť pre vek dieťaťa „typické“ alebo úplne normálne.

Napríklad: je úplne bežné, ak má ročné dieťa problém so slovom „bábika“, dvojročné dieťa so slovom „voda“ alebo štvorročné dieťa so slovom „zmrzlina“.

Niektoré deti potrebujú na rozvoj rečových hlások viac času a pomoci a môžu vyžadovať dodatočnú podporu. Môžete začať vyplnením hodnotenia v aplikácii Speech Blubs, ktoré vám poskytne prehľad o aktuálnom vývoji hlások vášho dieťaťa a napovie vám, či by bolo vhodné kontaktovať miestneho odborníka na logopédiu. V aplikácii nájdete aj skvelé aktivity na učenie a precvičovanie prvých hlások zábavnou a interaktívnou formou.

Jazyk

Pojem „jazyk“ označuje slová, ktoré počujeme a hovoríme. Zahŕňa celú našu slovnú zásobu vrátane podstatných mien, slovies či prídavných mien.

Jazyk sa delí na dve časti: naše porozumenie jazyku (receptívny jazyk) a naše používanie jazyka (expresívny jazyk).

Vek, v ktorom si deti rozvíjajú receptívny a expresívny jazyk, sa u každého dieťaťa líši a existuje široké rozpätie toho, čo sa považuje za „normálne“. Deti môžu mať ťažkosti v jednej alebo v oboch týchto oblastiach. Ak však máte obavy, môžete vyplniť hodnotenie Speech Blubs a obrátiť sa na svojho pediatra alebo logopéda.

Aplikácia Speech Blubs je plná jazykových materiálov, ktoré si môžete pozrieť a využiť ich na podporu rozvoja vášho dieťaťa v tejto oblasti.

Porozumenie jazyku

Naše deti potrebujú slová, ktoré hovoríme, nielen počuť, ale im aj dávať zmysel, rozumieť slovnej zásobe, vnímať, ako sa slová spájajú, a chápať, čo sa im hovoriaci snaží oznámiť.

Kým dieťa dosiahne svoje prvé narodeniny, očakávali by sme, že dokáže splniť jednoduchý jednoslovný pokyn, v dvoch rokoch dvojkrokový pokyn a v troch rokoch trojkrokový pokyn. V 4 rokoch by sme očakávali, že bude rozumieť príbehom a zložitejšiemu jazyku, ako sú prídavné mená a abstraktnejšie pojmy.

Dieťa, ktoré má problémy s porozumením jazyka, môže ťažko nasledovať inštrukcie, môže pôsobiť, že nepočúva, a robiť chyby, keď od neho niečo požadujete.

Používanie jazyka

Hneď ako dieťa slovu porozumie, naučí sa ho samo používať – hovorí, aby o niečo požiadalo, niečo odmietlo alebo niečo okomentovalo.

V jednom roku bude mať pravdepodobne zopár slov, v dvoch rokoch okolo 50 slov a v troch rokoch často začne spájať slová do jednoduchých viet. V štyroch rokoch očakávame, že bude vety používať väčšinu času a že mu budú rozumieť aj cudzí ľudia.

Pre dieťa, ktoré má ťažkosti s expresívnym jazykom, môže byť náročné nájsť slová, ktoré chce použiť, môže mať na svoj vek obmedzenú slovnú zásobu alebo hovoriť slová v nesprávnom poradí.

Sociálne zručnosti

Sociálne zručnosti znamenajú oveľa viac než len vedieť povedať „ahoj“, „dovidenia“ a „ďakujem“. Striedanie sa v komunikácii, pomenovanie a rozpoznávanie emócií, doslovný verzus obrazný jazyk, sociálna komunikácia, vyjednávanie, hlasitosť, tempo reči a čítanie výrazov tváre a reči tela – to sú len niektoré z mnohých prvkov, ktoré tvoria sociálne zručnosti.

Deti si tieto zručnosti rozvíjajú postupne, najčastejšie na základe svojich skúseností. Niektorým idú prirodzenejšie než iným. Bábätko si počas prvých 12 mesiacov zvyčajne osvojí očný kontakt, úsmev, reaguje na svoje meno a učí sa rozpoznávať známe osoby. Do dvoch rokov začína skúmať vlastné emócie a uvedomuje si, že je samostatnou osobnosťou. Po dovŕšení troch rokov si začína uvedomovať emócie iných ľudí a dokáže sa striedať v činnostiach. Vo veku štyroch rokov si začína uvedomovať, chápať a do určitej miery ovládať svoje vlastné emócie.

Sociálne zručnosti sú komplexnou oblasťou vývoja dieťaťa a deti sa (rovnako ako dospelí) výrazne líšia vo svojich emocionálnych a sociálnych potrebách a preferenciách. Mnohé deti zápasia so sociálnymi zručnosťami, ako je zvládanie emócií, striedanie sa či delenie sa o veci. Ak však máte akékoľvek obavy, oplatí sa situáciu sledovať a poradiť sa s pediatrom alebo logopédom.

Ďalšie bežne používané pojmy

Modelovanie (modelling) – znamená používanie jazyka tak, aby dieťa mohlo počúvať, zapamätať si a neskôr slová napodobniť.

Dysfágia – pojem označujúci ťažkosti s prehĺtaním, jedením alebo pitím.

Generalizácia – keď sa zručnosť naučená pri terapeutickej aktivite prenesie do bežného života. Dieťa sa napríklad môže v aplikácii Speech Blubs naučiť slovo „mačka“. Generalizáciou je, keď potom mačku pomenúva, keď ju uvidí v skutočnom živote.

Intonácia – stúpanie a klesanie výšky hlasu pri reči (hovorenie vyšším alebo nižším tónom).

Sémantika – významová stránka jazyka.

Sluchová pamäť – schopnosť mozgu zapamätať si to, čo počul. Môže zahŕňať slová, zvuky, čísla atď.

Fonematické uvedomovanie – schopnosť počúvať, premýšľať o hláskach a rozkladať hovorené slovo na jednotlivé hlásky, napríklad rozložiť slovo „telefón“ na t-e-l-e-f-ó-n.

Artikulácia – pohyb tvárových orgánov na vytvorenie rečových hlások – pier, jazyka, čeľuste a podnebia.

Podnebie – mäkké a tvrdé podnebie tvorí hornú časť (strop) ústnej dutiny.

Gramatika – pravidlá jazyka, ktoré určujú, ako sa slová spájajú do viet.

B寻求/neflynulosť reči (dysfluencia) – keď je plynulá reč prerušovaná opakovaním alebo predlžovaním hlások, slov či zámlkami (blokmi) – inak nazývaná aj zajakavosť.

Sekretorická otitída („glejové ucho“) – zhoršenie sluchu spôsobené nahromadením tekutiny za ušným bubienkom.

Makaton – posunkový a symbolový systém založený na prirodzených gestách a posunkovom jazyku.

Verbálne usudzovanie – riešenie problémov a logické uvažovanie pomocou jazyka.

Hlas – v logopédii označuje kvalitu, výšku, dýchavičnosť a hlasitosť hlasu človeka.

Priama terapia – situácia, keď logopéd pracuje priamo s dieťaťom a vykonáva špecifické terapeutické aktivity zamerané na vybranú oblasť. Dieťa si uvedomuje, že prebieha terapia.

Nepriama terapia – situácia, keď s dieťaťom pracuje dôležitá dospelá osoba (rodič, učiteľ, asistent atď.), často počas uvoľnených a spontánnych hier a rozhovorov, so zameraním na všeobecný rozvoj komunikácie, pričom dieťa si menej uvedomuje, že prebieha terapia.

Formálna diagnostika (hodnotenie) – štandardizované vyšetrenie, ktoré umožňuje logopédovi vykonať kontrolný test a porovnať (často číselné) výsledky s kontrolnou skupinou detí rovnakého veku.

Neformálna diagnostika (hodnotenie) – neformálne hodnotenie môže vykonať logopéd, učiteľ, rodič alebo asistent s cieľom pozorovať, hodnotiť a overovať schopnosti pomocou bežných aktivít, hier alebo neštandardizovaných skúšok.

Slovná zásoba – súhrn slov a jazykových prostriedkov, ktoré daný človek pozná a ovláda.