Bude moje neverbálne dieťa s autizmom niekedy rozprávať?

U detí s autizmom je tempo vývinu trochu iné. Mnohé deti s autizmom zaostávajú vo vývine reči a jazyka. To často vedie k otázke: „Bude moje neverbálne dieťa s autizmom niekedy rozprávať?“

Čo znamená neverbálny autizmus?

Neverbálny autizmus sám osebe nie je diagnózou. Jednoducho znamená, že dieťa alebo dospelý má ťažkosti s verbálnou komunikáciou. Pre ľudí na autistickom spektre neexistuje jasná hranica medzi verbálnym a neverbálnym autizmom. Podobne ako samotná porucha autistického spektra, aj toto je zložité.

Tu je niekoľko príkladov toho, aká zložitá je neverbálna komunikácia v rámci autistického spektra:

• Niektoré deti s autizmom používajú jednoduché slová, aby vyjadrili, čo chcú. Dieťa napríklad povie „auto“, čím myslí „chcem sa ísť voziť autom“. Tí, ktorí dieťa nepoznajú, si však pomyslia, že len pomenúva dopravný prostriedok. Hoci takéto dieťa dokáže použiť jednoduché slová na položenie otázky, nedokáže odpovedať na doplňujúcu otázku typu: „Kam chceš ísť?“
• Iné deti dokážu používať zložitejšie slová, no chýba im významový kontext. Príklad: dokážu opakovať alebo recitovať vety z filmov či nacvičené repliky od terapeuta. Pri takomto type neverbálnej komunikácie dieťa nevyjadruje svoje vlastné priania ani potreby.
• Mnohé deti s neverbálnym autizmom dokážu komunikovať svoje potreby a túžby pomocou posunkového jazyka, kartičiek alebo digitálnych zariadení.

Znamená neverbálny autizmus nízke IQ?

Úprimne povedané, nie sú známe príčiny, prečo niektorí jedinci s autizmom nerozprávajú. Ide o tému v rámci autistického spektra, ktorá si vyžaduje ďalší výskum. Hoci nevieme, prečo je mnoho ľudí s autizmom neverbálnych, treba si uvedomiť, že neverbálny autizmus nie je spôsobený nedostatkom inteligencie.

V spoločnosti existuje mnoho mylných predstáv o autizme. Jednou z nich je, že neverbálny autizmus je dôsledkom nízkej inteligencie. Mnohé deti a dospelí na autistickom spektre však dokážu porozumieť oveľa viac, než dokážu vyjadriť pomocou reči.

Historicky sa predpokladalo, že človek, ktorý nerozpráva, má zároveň nízke IQ pod 70 bodov. Problém s týmto predpokladom spočíva v tom, že štandardizované IQ testy nie sú u jedincov s autizmom efektívne. Niektorým ľuďom s neverbálnym autizmom tak môže byť kvôli bežným metódam testovania IQ nesprávne diagnostikované mentálne postihnutie. Výskumná štúdia z roku 2011 zistila, že nízke IQ v kombinácii s autizmom sa vyskytuje menej často, než sa v minulosti predpokladalo.

Keďže mentálne postihnutie nie je príčinou neverbálneho autizmu, niektoré výskumy dokonca poukazujú na pozitívnu súvislosť medzi autizmom a genialitou. Štúdia Cambridgeskej univerzity z roku 2015 zistila, že ľudia s autistickými črtami častejšie pokračujú v kariére v oblastiach vyžadujúcich vysokú inteligenciu vrátane technológií, inžinierstva, vedy a matematiky.

Bude moje neverbálne dieťa s autizmom niekedy rozprávať?

V rámci autistického spektra sa približne 40 % detí považuje za neverbálne. Toto percento sa zdá byť veľmi vysoké a pre rodičov neverbálnych detí predstavuje skľučujúcu vyhliadku. Existuje však nedávna výskumná štúdia, ktorá prináša sľubné výsledky pre neverbálne deti s autizmom a oneskoreným vývinom reči.

Štúdia z Center for Autism and Related Disorders sledovala 535 detí s diagnostikovaným autizmom vo veku od 8 do 17 rokov. Všetci účastníci mali vo veku štyroch rokov výrazné oneskorenie reči. Vo veku 4 rokov zahŕňalo oneskorenie reči účastníkov neverbálnosť alebo používanie iba jednoduchých slov či fráz.

Výskumná štúdia priniesla nasledujúce pozitívne výsledky pre deti s neverbálnym autizmom:

1. 47 % účastníkov začalo plynule rozprávať
2. 70 % neskôr dokázalo hovoriť v jednoduchých vetách
3. V snahe predpovedať, či sa u neverbálnych detí s autizmom vyvinie reč, sa zistilo, že väčšina účastníkov mala vyššie IQ, než sa pôvodne predpokladalo
4. Repetitívne správanie a intenzívne záujmy neovplyvnili vývin reči

Táto štúdia publikovaná v časopise Pediatrics prináša nádej rodičom, ktorí premýšľajú, či ich neverbálne dieťa s autizmom bude niekedy rozprávať. Hoci 70 % detí začalo rozprávať len natoľko, aby používali jednoduché frázy, verím, že akýkoľvek posun v reči je pre neverbálne dieťa obrovským krokom vpred!

Ak sa pýtate, či vaše neverbálne dieťa bude niekedy rozprávať, povedala by som: „Áno!“ Nádej na vývin reči existuje vždy. Niektoré deti s autizmom jednoducho potrebujú viac času a pomoc, ktorú ponúka logopédia a ergoterapia.

https://www.youtube.com/watch?v=q0roha2HRKU

Záver

Túto otázku som si sama kládla mnohokrát, odkedy u môjho vlastného syna vo veku troch rokov nastala regresia reči. Kým čakáme na stanovenie synovej diagnózy autizmu, náš logopéd odporučil, aby sme s ním začali používať obrázkový komunikačný systém.

Hoci som rada, že začíname pracovať s kartičkami, aby dokázal ukázať svoje potreby a priania, často premýšľam nad otázkou: „Bude pomocou kartičiek komunikovať celý život?“ Nechcem, aby obrázkový komunikačný systém bol konečnou stanicou vo vývine jeho reči. Chcem s ním časom viesť skutočný rozhovor. Či to bude čoskoro alebo o niekoľko rokov, verím, že môj syn bude opäť rozprávať, a to aj napriek prekážke, akou je regresia reči.

To, že neverbálne dieťa s autizmom na komunikáciu nepoužíva slová, neznamená, že má mentálne postihnutie. Štúdie potvrdzujú, že vo väčšine prípadov sa u detí s neverbálnym autizmom časom vyvinú rečové a jazykové zručnosti. Iba ich vývin postupuje iným tempom než u detí bez autizmu.