Čítanie deťom: „Rozdiel milióna slov“

Výhody čítania deťom sú pomerne dobre známe, no skutočný význam čítania najlepšie vystihuje nasledujúca štatistika:

Malé deti, ktorým rodičia čítajú päť kníh denne, nastupujú do škôlky s tým, že počuli približne o 1,4 milióna slov viac ako deti, ktorým rodičia nečítajú vôbec.

Crane Center for Early Childhood Research na Ohio State University

Rozdiely v expresívnej a receptívnej slovnej zásobe u malých detí ľahko vysvetľujú tento rozdiel v počte slov. Zároveň prispievajú k ťažkostiam s čítaním a chudobnej slovnej zásobe u detí.

Čo ak však vaše dieťa jednoducho nechce čítať päť kníh denne? Štúdia ďalej uvádza, že „aj deti, ktorým sa číta len jedna kniha denne, budú do 5 rokov počuť približne o 290 000 slov viac než tie, ktoré s rodičom či opatrovníkom nečítajú pravidelne“. To znamená, že aj jediná kniha denne urobí na vzdelávacej ceste vášho dieťaťa obrovský rozdiel.

Dáva zmysel, že čím viac slov deti spoznajú pred nástupom do materskej školy, tým vyššiu šancu na úspech majú pri nácviku čítania a písania. Dochádza k tomu vtedy, keď už dané slová poznajú a nestretávajú sa s nimi úplne prvýkrát. Čím viac pojmov deťom predstavíte a vysvetlíte, tým ľahšie ich pochopia a uložia si ich do dlhodobej pamäti.

Koľko slov to teda je?

Podľa nedávnej štúdie uverejnenej v časopise Journal of Developmental and Behavioral Pediatrics uvádzame počet slov, ktoré deti počujú do veku 5 rokov:

• Deti, ktorým sa nečíta vôbec: 4 662 slov
• 1 – 2-krát týždenne: 63 570 slov
• 3 – 5-krát týždenne: 169 520 slov
• Denné čítanie: 296 660 slov
• Päť kníh denne: 1 483 300 slov

Tento obrovský skok v počte slov medzi kategóriami „nikdy nečítané“ a „5 kníh denne“ je ohromujúci. Musím sa priznať, že som si nikdy neuvedomovala, koľkým slovám sú deti vystavené vďaka iba piatim knihám denne. Samozrejme, vedela som, aké dôležité je čítanie od útleho veku, no toto zistenie mi doslova vyrazilo dych! Výskum je naozaj nepopierateľný.

Význam čítania deťom

Kontroverzná štúdia z roku 1992 naznačovala, že deti vyrastajúce v chudobe počujú v bežnej konverzácii do veku 3 rokov približne o 30 miliónov slov menej ako deti z lepšie situovaného prostredia. V tejto štúdii sa ďalej uvádzalo, že deti vysokoškolsky vzdelaných rodičov počujú v priemere 45 miliónov slov a bežné dieťa z pracujúcej triedy 26 miliónov slov. Deti z rodín odkázaných na sociálnu pomoc počujú okolo 13 miliónov slov. Ďalšie štúdie odvtedy naznačujú, že tento rozdiel 30 miliónov slov môže byť v skutočnosti oveľa menší alebo dokonca žiadny.

Iná štúdia preukázala, že 86 – 98 % slov v slovnej zásobe dieťaťa sa nachádza aj v slovnej zásobe jeho rodičov. Čo nám to hovorí? Deti počúvajú to, čo hovoríme. Či už sa rozprávame priamo s nimi alebo nie, nové slovíčka rýchlo pochytia.

Aký je rozdiel medzi bežným rozhovorom a knihami?

Ako logopéd sa často stretávam s otázkou od rodičov: „Veď sa s ním rozprávam, nestačí to?“ Krátka odpoveď znie: nie... nestačí. Dôvodom je, že slovná zásoba v knihách býva pestrejšia, pokročilejšia a špecifickejšia v porovnaní s tým, čo používame pri bežnom rozhovore s batoľatami.

Napríklad najobľúbenejšou témou mojej dcéry bola asi tri mesiace kniha o pavúkoch. Áno, viem... dosť zvláštne. Táto kniha obsahovala slová ako „pavúkovec“, „bruško“, „hryzadlá“ a „husté pralesy“. Tieto slová by som v bežnom rozhovore s ňou nikdy nepoužila. Keď ju kniha prestala baviť a prešla na Vaianu (našťastie), z ničoho nič sa ma spýtala na pavúčie bruško. Bola som unesená, že si to pamätá. O niečo neskôr dávali v televízii film Beetlejuice. Na začiatku sa v ňom objaví pavúk a ona zvolala: „Aha, mami, pavúkovec!“

To ma privádza k ďalšej myšlienke... to, že vaše dieťa slovo nepovie hneď, neznamená, že mu nerozumie a nezapamätalo si ho. Niekedy deti potrebujú slovo počuť mnohokrát, aby sa im v hlavičke naozaj „usadilo“. Trvalo približne mesiac po tom, čo sme prestali čítať knihu o pavúkoch, kým moja dcéra začala slová z nej opakovať a dokázala túto informáciu preniesť aj do situácie pri filme.

Skúsenosť logopéda

Približne päť rokov som pracovala v oblasti ranej intervencie. Počas tohto obdobia som spolupracovala s mnohými rodinami z rôznych sociálno-ekonomických pomerov. Jedným z detí, s ktorými som pracovala, bolo 2-ročné dievčatko, ktorého rodina hovorila výlučne po španielsky. Dievčatko chodilo do anglickej škôlky a nedarilo sa mu úspešne osvojiť ani jeden z týchto jazykov.

Keď sme sa na konci sedenia rozprávali o domácich aktivitách, opýtala som sa na čítanie kníh. Vedela som, že doma žiadne nemajú, keďže ich rodinný príjem bol pravdepodobne pod hranicou chudoby. S pomocou tlmočníka som zdôraznila, aké dôležité je čítať dievčatku aspoň dve knihy denne, aby bolo v kontakte s jazykom. Mama ju skutočne vzala do knižnice a na naše ďalšie sedenie vybrali dve knihy.

Dievčatko to MILOVALO. Neustále mi knihy nosila, aby sme ich čítali znova a znova. Pokračovali sme v tom na konci každého sedenia a dievčatko začalo rozprávať. V čase, keď malo tri roky a jeho program ranej intervencie sa skončil, už hovorilo v krátkych vetách.

Viem, že ako rodičia sme veľmi zaneprázdnení a nájsť si čas navyše býva ťažké. Môžem vám povedať, čo fungovalo mne. Dcére sme začali čítať, keď mala približne 9 mesiacov, a prečítali sme toľko knižiek, koľko sa len dalo, kým dopila svoju večernú fľašku. Dodnes jej pred spaním čítame. Knižky si už vyberá sama, čo je pre ňu ešte zábavnejšie.

Začleňte čítanie do svojej večernej rutiny! Deti rutinu milujú a rýchlo si na ňu zvyknú. Vyberajte knihy alebo témy, o ktoré má vaše dieťa skutočný záujem.