Čo znamená „kognícia“ a prečo je dôležitá?

Kognícia zahŕňa mentálne procesy, ktoré sa podieľajú na tom, ako vaše dieťa chápe a prijíma informácie zo svojho okolia. Ide predovšetkým o získavanie vedomostí a porozumenie prostredníctvom myslenia, skúseností a zmyslov. Medzi tieto procesy patrí napríklad: zapamätávanie, vnímanie, usudzovanie, uvažovanie, učenie sa či vyhodnocovanie.

Všetky tieto činnosti zohrávajú úlohu v tom, ako vaše dieťa získava vedomosti a ako tieto informácie triedi a ukladá na aktívne využitie. To, ako vaše dieťa plánuje a ako reaguje na podnety z okolia a rieši ich, určuje spôsob, akým premýšľa o týchto informáciách a o svete okolo seba.

Kognícia ovplyvňuje aj zložitejšie schopnosti, ako je vývin komunikácie vášho dieťaťa a dokonca aj jeho predstavivosť. Práve preto pedagógovia a terapeuti kladú taký veľký dôraz na kognitívny vývin a dbajú na to, aby sa kognitívne schopnosti vášho dieťaťa rozvíjali optimálne a primerane veku.

Štádiá kognitívneho vývinu

Asi najznámejšie vysvetlenie kognitívneho vývinu priniesol psychológ Jean Piaget vo svojej teórii kognitívneho vývinu. Hoci svoju teóriu vytvoril už pred rokmi, vysvetlenie Jeana Piageta je aktuálne aj dnes a objasňuje kognitívny vývin veľmi zrozumiteľným spôsobom.

Piagetove štyri štádiá kognitívneho vývinu

1. Senzomotorické štádium (od narodenia do 2 rokov)

V tomto štádiu dieťa získava vedomosti prostredníctvom zmyslových skúseností a manipulácie s predmetmi; celá jeho skúsenosť sa teda buduje na základe základných reflexov, zmyslov a motorických (pohybových) reakcií.

V tomto štádiu dochádza k najvýraznejšiemu rastu a učeniu, pretože vaše dieťa neustále objavuje, ako funguje svet a aké je v ňom jeho miesto. Okrem toho sa dieťa učí vykonávať fyzické činnosti a osvojuje si základy komunikácie s ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu.

Približne vo veku 5 mesiacov sa u dieťaťa začína objavovať koncept „stálosti objektu“ – teda porozumenie tomu, že predmety naďalej existujú, aj keď ich práve nevidí ani nevníma. Je to veľmi dôležité, pretože keď deti pochopia, že predmety sú samostatné entity existujúce nezávisle od nich, začnú predmetom priraďovať názvy a slová, čo je pre vývin komunikácie kľúčové.

Keď sa vaše dieťa dostane do záverečnej fázy senzomotorického štádia, začína sa objavovať aj rané predpojmové myslenie – dieťa si dokáže vytvárať mentálne predstavy o predmetoch alebo si veci symbolicky predstavovať.

Tu sú niektoré dôležité míľniky, ktoré môžete sledovať:

https://www.youtube.com/watch?v=OnSEFSk5VgQ

2. Predoperačné štádium (2 až 7 rokov)

Základy reči a jazyka, ktoré sa vytvorili v senzomotorickom štádiu, sa v tomto období rozvíjajú oveľa detailnejšie a komunikácia sa stáva jedným z hlavných znakov predoperačného štádia vývinu.

Ďalšou dôležitou zručnosťou, ktorú si vaše dieťa v tomto štádiu osvojuje, je „hra na niečo“ (symbolická hra). Dieťa však stále premýšľa o okolitom svete veľmi konkrétne, má ťažkosti s logikou, s vnímaním pohľadu iných ľudí, ako aj s chápaním stálosti podstaty vecí.

Tu sú niektoré dôležité míľniky, ktoré môžete sledovať:

3. Štádium konkrétnych operácií (7 až 11 rokov)

Vaše dieťa začína oveľa lepšie využívať logiku, hoci jeho myslenie je stále pomerne konkrétne a doslovné. V tomto štádiu začína ustupovať egocentrizmus a dieťa je schopnejšie pozerať sa na veci z pohľadu iného človeka. Začína sa tiež zamýšľať nad tým, ako sa ostatní môžu cítiť po emocionálnej stránke.

Práve v tomto období začína dieťa chápať, že jeho myšlienky sú jedinečné a že ostatní nemusia nevyhnutne zdieľať rovnaké myšlienky, pocity a názory.

Tu sú niektoré dôležité míľniky, ktoré môžete sledovať:

4. Štádium formálnych operácií (od 12 rokov)

Záverečné štádium kognitívneho vývinu prináša rozvoj logického myslenia, schopnosti deduktívneho usudzovania a porozumenia abstraktným myšlienkam. Vaše dieťa dokáže: vidieť viacero možných riešení problémov, premýšľať o svete okolo seba vedeckejšie a lepšie chápať pohľad iných ľudí.

Schopnosť premýšľať o abstraktných myšlienkach a situáciách je kľúčovým znakom tohto štádia vývinu a u vášho dieťaťa sa naplno rozvinie aj schopnosť systematicky plánovať a uvažovať o hypotetických situáciách.

Tu sú niektoré dôležité míľniky, ktoré môžete sledovať:

Ak sa chcete dozvedieť viac o kognitívnom vývine a Piagetovej teórii, môžete si pozrieť toto poučné video:

https://www.youtube.com/watch?v=IhcgYgx7aAA

Ako kognícia ovplyvňuje komunikáciu?

Komunikácia a kognícia idú vo vývine vášho dieťaťa ruka v ruke, pretože komunikáciu využívame na osvojovanie si nových myšlienok, na rozprávanie o svojich nápadoch a obavách a na interakciu s ľuďmi okolo nás – čo sú všetko schopnosti, ktoré sa rozvíjajú práve vďaka kognícii. V konečnom dôsledku platí, že silnejšie komunikačné zručnosti znamenajú silnejšie kognitívne schopnosti a naopak.

Keď sa pozrieme na kognitívne zručnosti spomenuté na začiatku článku, presne vidno, ako kognícia ovplyvňuje vývin komunikácie vášho dieťaťa.

Môžete pomôcť rozvíjať kognitívne schopnosti svojho dieťaťa

Skvelým zdrojom informácií o tom, ako môžete podporiť kognitívny vývin svojho dieťaťa doma počas bežných každodenných aktivít, je toto video:

https://www.youtube.com/watch?v=WFv_ektM7sc

Okrem toho vám prinášame niekoľko ďalších aktivít, ktoré môžete s dieťaťom robiť, aby ste podporili jeho kognitívny vývin a s ním súvisiaci vývin komunikácie:

Okrem týchto tipov si môžete stiahnuť našu aplikáciu Speech Blubs a vyskúšať niektoré z našich skvelých aktivít zameraných na komunikáciu. Dali sme si záležať na tom, aby boli všetky naše aktivity vytvorené s ohľadom na rozvoj kognitívnych schopností, vďaka čomu vaše dieťa získa z učenia maximum.