Epilepsia a vývin reči

Jedným z ochorení, ktorému sa venuje značná pozornosť, je epilepsia. Štúdie potvrdili, že epilepsia vplýva na reč a jazyk, no rozsah tohto vplyvu sa líši v závislosti od typu, závažnosti a príčiny epilepsie. 

Ako epilepsia ovplyvňuje reč a jazyk?

Keď sa epilepsia rozvinie v ranom detstve, typický vývin mozgu je narušený a odkláňa sa od normy. Tieto deti budú mať ťažkosti s učením sa a uchovávaním reči a jazyka v porovnaní s tým, ako sa bežne učia ich rovesníci. 

Častejšie sa to stáva pri ložiskovej epilepsii vychádzajúcej z ľavej hemisféry. Ľavá hemisféra mozgu je zodpovedná za vývin jazyka. Ak sa v týchto oblastiach vyskytnú akékoľvek problémy, zvyčajne pozorujeme oslabenie expresívnej reči (hovorený prejav) a receptívneho jazyka (to, čomu dieťa rozumie pri počúvaní alebo čítaní). V mnohých týchto prípadoch dieťa komunikuje menej často a môže pôsobiť „tichšie“, než je pre jeho vek typické. Toto narušenie môže časom ovplyvniť aj čítanie a písanie, pretože dieťa nedokáže hláskovať slová ani ich prečítať v tlačenej podobe. 

https://www.youtube.com/watch?v=MBfJozL7qHM

Čo je epilepsia?

Mnohé formy generalizovanej epilepsie majú nešpecifický vplyv na celý rad funkcií, vrátane jazykových schopností. Iné formy epilepsie však vedú ku konkrétnym prejavom narušenia jazyka. Jedným z problémov, ktoré môžu nastať, je afázia. Afázia je získaná porucha reči alebo spracovania symbolických informácií. To znamená, že človek s diagnózou afázie stráca schopnosť rozumieť reči alebo sa vyjadrovať. Existuje mnoho špecifických typov afázie, ktoré sa delia podľa toho, aká funkcia bola narušená. U človeka s afáziou sa predpokladá, že pred vznikom ochorenia mal rečové funkcie plne vyvinuté. Hoci sa afázia zvyčajne vyskytuje u dospelých po mozgovej príhode, objavuje sa aj u detí, ktoré mávajú záchvaty. 

Niektorí ľudia s ložiskovými formami epilepsie uvádzajú problémy s porozumením reči, no tieto príznaky bývajú takmer vždy nesprávne interpretované. Napríklad deťom, o ktorých sa tvrdí, že nerozumejú, môže byť nesprávne priradená porucha pozornosti, pretože okolie predpokladá, že len nedávajú pozor, a preto nechápu. 

Znížená pozornosť alebo zhoršenie pamäti sú ďalšie ťažkosti, ktoré môžu súvisieť s diagnózou epilepsie. Vidíte teda, ako často môžu byť deti nesprávne diagnostikované, ak majú mierne záchvaty! Tieto prejavy sa totiž môžu zhodovať s mnohými inými diagnózami, a preto je nesmierne dôležité porozprávať sa so svojím lekárom o všetkom, čo si všimnete. 

Príznaky miernych záchvatov

Varovné signály stredne ťažkých až ťažkých záchvatov dobre poznáme, pretože ich zvyčajne sprevádzajú kŕče. Existujú však aj mierne záchvaty, ktoré nemajú také zjavné prejavy. Môžu medzi ne patriť:

1. Prechodná zmätenosť
2. Zahľadenie sa do prázdna
3. Nekontrolovateľné zášklby rúk a nôh
4. Strata vedomia alebo vnímania
5. Kognitívne alebo emocionálne prejavy, ako je strach, úzkosť alebo pocit déja vu

Lekári môžu epilepsiu klasifikovať ako ložiskovú (fokálnu) alebo generalizovanú, a to v závislosti od príznakov a závažnosti. Ložiskové záchvaty vznikajú v dôsledku abnormálnej elektrickej aktivity v jednej oblasti mozgu. Ložiskové záchvaty sa môžu vyskytovať so stratou vedomia alebo bez nej:

• Ložiskové záchvaty s poruchou vedomia. Tieto záchvaty zahŕňajú zmenu alebo stratu vedomia či vnímania. Človek môže neprítomne hľadieť do prázdna a nereagovať primerane na svoje okolie, prípadne vykonávať opakujúce sa pohyby, ako je trenie rúk, prežúvanie, prehĺtanie alebo chodenie do kruhu.
• Ložiskové záchvaty bez straty vedomia. Tieto záchvaty môžu zmeniť prežívanie emócií alebo zmeniť spôsob, akým veci vyzerajú, voňajú, aké sú na dotyk, ako chutia či znejú, no človek nestráca vedomie. Môžu sa prejaviť aj mimovoľnými zášklbmi niektorej časti tela, napríklad ruky alebo nohy, a spontánnymi zmyslovými vnemami, ako je mravčenie, závraty či záblesky svetla.

Príznaky ložiskových záchvatov sa dajú ľahko zameniť s inými neurologickými poruchami, ako je migréna, narkolepsia alebo duševné ochorenia.

Generalizované záchvaty sú záchvaty, ktoré zasahujú všetky oblasti mozgu. Medzi rôzne typy generalizovaných záchvatov patria:

• Absencie. Absencie, predtým známe ako záchvaty typu petit mal, sa často vyskytujú u detí a prejavujú sa zahľadením sa do prázdna alebo jemnými pohybmi tela, napríklad žmurkaním či mľaskaním. Tieto záchvaty sa môžu objavovať v sériách (niekoľko záchvatov v krátkom čase) a spôsobujú krátku stratu vedomia.
• Tonické záchvaty. Tonické záchvaty spôsobujú stuhnutie svalov. Zvyčajne postihujú svaly na chrbte, rukách a nohách a môžu viesť k pádu na zem.
• Atonické záchvaty. Atonické záchvaty, známe aj ako záchvaty s náhlym pádom, spôsobujú stratu svalového napätia, čo môže zapríčiniť náhly kolaps alebo pád.
• Klonické záchvaty. Klonické záchvaty sú spojené s opakovanými alebo rytmickými svalovými zášklbmi. Zvyčajne postihujú krk, tvár a ruky.
• Myoklonické záchvaty. Myoklonické záchvaty sa zvyčajne prejavujú ako náhle krátke zášklby rúk a nôh.
• Tonicko-klonické záchvaty. Tonicko-klonické záchvaty, predtým známe ako záchvaty typu grand mal, predstavujú najvýraznejší typ epileptického záchvatu. Môžu spôsobiť náhlu stratu vedomia, stuhnutie tela a trasenie, a niekedy aj stratu kontroly nad močovým mechúrom či pohryzenie si do jazyka.

Ak vaše dieťa vykazuje niektorý z vyššie uvedených príznakov, je veľmi dôležité, aby ho vyšetril neurológ a posúdil, či ide o záchvaty. Pri včasnej diagnóze sa ukazuje, že záchvaty sa dajú úspešne zvládnuť pomocou liekov alebo úpravy stravovania.