Predškoláci so staršími súrodencami sa vyvíjajú v reči pomalšie. Prečo?

V tomto článku

• Čo hovoria výskumy o súrodencoch a vývine reči?
• • Kognitívne vnímaví starší súrodenci
• Prečo sa to deje?
• Ako môžu rodičia pomôcť?
• Ďalšie čítanie

Štúdie o súrodencoch a vývine reči ukazujú, že deti z početnejších rodín si rozvíjajú komunikačné schopnosti pomalšie, a to pre menej pozornosti zo strany rodičov. 

Novšie výskumy však ukazujú, že mať staršieho súrodenca, ktorý je „starostlivý a vnímavý“, robí veľký rozdiel. 

Štúdia uverejnená vo februárovom čísle časopisu Pediatrics ukazuje, že rodičia a dospelí nie sú jediní, kto doma ovplyvňuje jazykové schopnosti dieťaťa.

Čo hovoria výskumy o súrodencoch a vývine reči?

Ďalšie štúdie ukazujú, že rodičia z väčších rodín (3 a viac detí) majú menej času venovať sa vzdelávaniu iba jedného dieťaťa. Výskumy tiež preukázali, že najmladšie dieťa v týchto rodinách má menej rozvinutú slovnú zásobu ako jeho starší súrodenci.

Táto štúdia na 385 predškolákoch zistila, že deti z väčších rodín (3 a viac detí) dosahovali horšie výsledky v štandardnom teste slovnej zásoby. Ak však malo dieťa pozorného staršieho súrodenca, žiadny rozdiel nevznikol. 

Kognitívne vnímaví starší súrodenci

Vedúca výskumníčka Heather Prime, doktorandka klinickej detskej psychológie na University of Toronto, zistila, že rozdiel robí práve „kognitívne vnímavý“ starší súrodenec. To znamená, že staršie dieťa dokáže odhadnúť, čomu mladší súrodenec rozumie, a prispôsobiť tomu spôsob, akým hovorí – napríklad spomalí alebo používa jednoduchšie vety, no zároveň naňho „nešušle“ ani nehovorí príliš detinsky.

Títo vnímaví starší súrodenci zachytávajú signály, ktoré mladšie dieťa vysiela, a reagujú na ne primerane, keď na to rodičia práve nemajú priestor. Tieto zistenia vychádzajú z údajov o 385 rodinách z Ontária, ktoré boli súčasťou rozsiahlejšej dlhodobej štúdie o vývine detí. Výskumníci sledovali jedno dieťa z každej rodiny už od narodenia.

Keď mali deti 3 roky, výskumníci ich nechali hrať hru, ktorá meria ich pasívnu slovnú zásobu. Ide o slová, ktorým dieťa rozumie počas sociálnej interakcie. Deti tiež sledovali pri voľnej hre s ich starším súrodencom, ktorý mal minimálne 5 rokov. 

Celkovo štúdia zistila, že predškoláci z početnejších rodín dosahovali v testoch slovnej zásoby nižšie skóre. Iné faktory, ako napríklad príjem rodiny, dvojjazyčnosť v rodine alebo to, či sa rodičia narodili v inej krajine, výsledky nezmenili. Jediné, čo podľa všetkého prinieslo rozdiel, bola prítomnosť vnímavého staršieho brata či sestry. Iba vtedy sa rozdiel v slovnej zásobe úplne vytratil. 

Výskumníci sa zamerali aj na vnímavosť matiek pri interakcii s deťmi a tá bola stále na nižšej úrovni než v prípadoch, keď sa s mladším súrodencom aktívne zapájal brat alebo sestra. 

Prečo sa to deje?

Osvojovanie si jazyka je sociálny proces; potrebujeme byť zapojení a aktívne sa zúčastňovať na sociálnych interakciách, aby sme sa naučili novú slovnú zásobu, pochopili význam slov a následne ich dokázali používať v každodenných rozhovoroch. 

Hoci nevieme presne, vďaka čomu je starší súrodenec vnímavý, výskumníci sa domnievajú, že veľkú rolu zohráva rodičovský vzor a samotná výchova. Ak sa 5-ročné dieťa háda s 3-ročným o hračku a staršie povie „to je moje“ a vytrhne mu ju, spôsobom, ako budovať citlivejšie prostredie, je opýtať sa staršieho dieťaťa, ako by sa cítilo ono, keby mu niekto hračku takto vzal. 

Táto výzva vedie staršie dieťa k tomu, aby sa zamyslelo nad emóciami a reakciami skôr, než bude konať impulzívne. Aj keď je dôležité, aby takýto spôsob myslenia usmerňovali rodičia, povzbuďte aj ostatných dospelých, napríklad starých rodičov a pedagógov, aby deťom v školskom veku ponúkali takéto poučné chvíle. 

Ako môžu rodičia pomôcť?

• Podporujte svoje deti, aby sa čo najviac hrali spolu. Vzájomná hra je úžasná! Ide o situáciu, kedy sa do aktivity musia zapojiť obe deti, aby to fungovalo. Napríklad kotúľanie lopty sem a tam. 
• Vyberte si niekoľko slov a opakujte ich znova a znova. Moja dcéra to robí môjmu synovi neustále, pretože to vidí u mňa. Keď je čas jesť, ukážem mu posunkom slovo „jesť“, no zároveň ho niekoľkokrát vyslovím. Moja dcéra teraz chodí za synom pred jedlom a robí presne to isté. Pomáha mu to počuť slovnú zásobu, no zároveň mu dáva najavo, že ju zaujíma, čo robí. 
• Vytvárajte zábavné zvuky a spojte ich s pohybom. Batoľatá a bábätká pohyb zbožňujú. Príkladom môže byť vyslovovanie „puk puk“, keď prstami praskáte bubliny. Alebo hovorte „hú hú“ či „ši ši“, keď tlačíte vláčik po podlahe. 
• Ukazovanie a opakovanie je skvelý spôsob, ako môže vaše dieťa počuť slová často a zároveň získať vizuálnu predstavu o tom, čo znamenajú. Ukazujte na veci pri každodenných činnostiach a zopakujte ich trikrát. Na začiatku to môže pôsobiť zvláštne, no čím častejšie vaše dieťa slovo počuje, tým rýchlejšie ho pochopí a bude ho vedieť po vás zopakovať.
• Ukážkovo komunikujte so všetkými svojimi deťmi – s bábätkom aj s batoľaťom. Deti napodobňujú reč, ktorú počujú, preto je dôležité nepoužívať vymyslené skomoleniny, hovoriť s nimi pomaly a používať správnu gramatiku. 

Okrem týchto tipov a trikov začnite trénovať s aplikáciou Speech Blubs, aby ste podporili jazykový vývin svojho dieťaťa.

Ďalšie čítanie

Prečítajte si ďalšie články, ktoré priamo súvisia s touto témou. Medzi tieto blogy patria: (1) Tipy a triky na podporu reči, (2) Bilingvizmus a (3) Oneskorený vývin reči a dedičnosť.