Ako učiť deti prvky príbehu

Predtým, než deti dokážu využiť kľúčové prvky príbehu, musia vedieť s istotou identifikovať jeho jednotlivé časti.

Naučte malé deti prvky príbehu

Predtým, než deti dokážu využiť kľúčové prvky príbehu, musia vedieť s istotou identifikovať jeho jednotlivé časti. 

Aké sú teda zložky príbehu? V práci veľmi úzko spolupracujem s učiteľmi jazyka a najlepšie výsledky dosahujeme vtedy, keď tieto zložky rozdelíme do dvoch rôznych skupín. Prvá skupina zahŕňa základné zložky príbehu a zvyčajne sa vyučuje u žiakov na prvom a druhom stupni základnej školy, zatiaľ čo druhá skupina pozostáva zo zložitejších prvkov vyučovaných u pokročilejších študentov. 

Hoci pracujem so stredoškolákmi, často ich nikto nenaučil ani prvé kľúčové prvky príbehu a potrebujú základný úvod, aby dokázali písať eseje a slohové práce. 

Päť prvkov príbehu

  1. Prostredie – Prostredie neoznačuje len fyzické miesto, kde sa príbeh odohráva, ale aj časové obdobie. V podstate ide o to, kde a kedy sa príbeh odohráva. 
  2. Postavy – V závislosti od typu príbehu, ktorý čítate, sú postavami zvyčajne ľudia alebo zvieratá. Sú to práve oni, kto posúva príbeh dopredu a tvoria to, kto v zápletke vystupuje. 
  3. Dej – Dej označuje udalosti, ktoré sa v príbehu stanú. Pozostáva z úvodu, stúpajúceho napätia, vyvrcholenia, klesajúceho napätia a rozuzlenia. Predstavuje to, čo sa v príbehu deje. Vo väčšine príbehov sa na začiatku objaví problém a všetko sa končí vyriešením. 
  4. Konflikt – Konflikt je problém v príbehu. Bez konfliktu niet príbehu. Dokonca aj detské knižky obsahujú problém, ktorý musia postavy vyriešiť. Nastolenie konfliktu dáva postavám ich prečo. 
  5. Téma – Toto je pravdepodobne najzložitejší prvok príbehu a pre väčšinu žiakov býva ťažké ho identifikovať. Téma je celkové posolstvo príbehu. Je to to, čo si autor želá, aby ste si z neho odniesli. 

Pokročilejšie prvky príbehu

Keď žiaci pochopia vyššie uvedené prvky príbehu, môžu prejsť k zložitejším zložkám. Týmto pojmom sa možno venovať v akomkoľvek veku, väčšina detí im však dokáže porozumieť až okolo piateho ročníka. Medzi tieto prvky patria:

  1. Uhol pohľadu – Uhol pohľadu určuje, kto príbeh rozpráva. Môže ísť o rozprávanie v 1., 2. alebo 3. osobe. Strieda sa počas deja? V románe Frankenstein sa napríklad uhol pohľadu strieda medzi tromi rôznymi postavami.
  2. Tón – Tón vyjadruje atmosféru príbehu. Pôsobí pochmúrne a zlovestne, alebo veselo a radostne? Tón textu sa vytvára výberom slov, použitím literárnych prostriedkov, gramatikou, rytmom a rýmom. 
  3. Štýl – V mnohých ohľadoch súvisí s tónom; štýl je jedinečný hlas autora a prejavuje sa v jeho voľbe slov, výstavbe deja, štruktúre viet a pod. Osobný štýl autora výrazne prispieva k celkovému tónu diela.
  4. Nálada – Ide o dojem, ktorý autor u čitateľa vyvoláva, a o to, ako ho prostredníctvom jazyka navodzuje.

Prečo sú prvky príbehu dôležité?

Existuje mnoho dôvodov, prečo by sa žiaci mali dobre orientovať v určovaní prvkov príbehu – v neposlednom rade ide o hlbšiu úroveň porozumenia a bohatší čitateľský zážitok. Pochopenie toho, ako je príbeh vystavaný, je nevyhnutné na to, aby žiaci dosiahli tú najvyššiu úroveň porozumenia textu. Porozumenie štruktúre príbehu im tiež poskytuje záchytný bod, ktorý výrazne uľahčuje zapamätanie. To býva dôležité najmä pri skúškach, no prínos sa prirodzene prejavuje aj v iných predmetoch, nielen na hodinách jazyka a literatúry. 

Oboznámenie sa s rôznymi prvkami, ktoré spolu vytvárajú pútavé rozprávanie, pomáha žiakom aj pri ich vlastnom písaní. Pomáha im utriediť si myšlienky a zručne prepojiť jednotlivé línie vlastných príbehov. To nie je ľahká úloha ani pre skúseného autora, nieto ešte pre začiatočníka!

Ako učiť štruktúru príbehu

Grafické organizéry

Grafické organizéry jednoducho zbožňujem! Mám celý zakladač rôznych typov, ktoré môžem rozdávať žiakom aj učiteľom. Predstavujú jednoduchý spôsob, ako deťom pomôcť udržať si v informáciách poriadok a zároveň zabezpečiť, aby mali po ruke všetky potrebné časti, keď sa pustia do písania slohu.

Mapy príbehu

Mapy príbehu pomáhajú žiakom usporiadať prvky príbehu vizuálnym spôsobom, čo vedie k lepšiemu porozumeniu. Žiaci preskúmajú zadaný text a vyhľadajú informácie súvisiace s každým prvkom. Tieto informácie potom môžu zaznamenať do svojej mapy príbehu. Mapy príbehu sa dajú veľmi ľahko prispôsobiť – učiteľ môže vybrať prvky, ktoré najlepšie zodpovedajú veku a schopnostiam žiakov. Na začiatku by mali žiaci získať skúsenosti s určovaním základných prvkov v jednoduchých príbehoch, napríklad v rozprávkach, a až potom prejsť k náročnejším príbehom so širšou škálou prvkov.

Prečítaj, hoď a prerozprávaj

Táto jednoduchá aktivita je zábavným spôsobom, ako si v skupine zopakovať nedávno prečítaný text. Začína sa tým, že žiak hodí hracou kockou (alebo kockami). Číslo, ktoré mu padne, zodpovedá zoznamu otázok k jednotlivým prvkom príbehu. Ak žiak hodí napríklad číslo 3, to môže zodpovedať otázke o prostredí, napríklad: Kde a kedy sa tento príbeh odohral? Žiak potom odpovie čo najpodrobnejšie s odkazom na text. Túto aktivitu možno ľahko prispôsobiť zvýšením počtu a náročnosti otázok, ako aj rozšírením spektra zahrnutých prvkov. Ku každému prvku môžete pridať aj viacero otázok.

Vyber si časť

Táto aktivita funguje skvele vo dvojiciach. Každý žiak má k dispozícii kópiu príbehu. Rôzne prvky príbehu sú napísané na kartičkách: postava, prostredie, nálada, tón atď. Žiaci sa striedajú v ťahaní kartičiek, pričom dbajú na to, aby ich spolužiak nevidel, aký prvok si vytiahli. Následne musia z príbehu prečítať krátky úryvok, ktorý tomuto prvku zodpovedá. Ich partner sa pokúsi daný prvok uhádnuť. Keď spolužiak prvok úspešne identifikuje, je rad na ňom, aby si vytiahol kartičku.

Graf príbehu

Táto aktivita sa najlepšie hodí na zaznamenávanie jednotlivých fáz deja, ako sú: úvod (expozícia), stúpajúce napätie, zápletka/konflikt, vyvrcholenie (vrchol), klesajúce napätie a rozuzlenie. Graf príbehu funguje ako jednoduchý graf, kde sú vyššie uvedené prvky zoradené na osi x podľa ich chronologického poradia v texte. Os y znázorňuje mieru napätia, pričom najdramatickejšie body sa zaznamenávajú vyššie. Žiaci tieto body vyznačujú pre každý prvok. Napríklad úvod príbehu (ktorý zvyčajne zodpovedá vykresleniu prostredia, predstaveniu postáv atď.) bude na grafe napätia pomerne nízko, pričom napätie postupne stúpa až k vrcholu a pred rozuzlením mierne klesne.

Viac informácií o dôležitosti čítania a kníh pre predškolákov nájdete tu!

Späť na všetky články