Hľadá vaše dieťa zmyslové podnety, alebo sa im vyhýba?

Zmyslový odmietač (precitlivený)

Dieťa, ktoré sa vyhýba zmyslovým podnetom a má problém so spracovaním stimulov z okolia, sa rýchlo preťaží. V dôsledku toho je na svoje prostredie mimoriadne citlivé. Zvuky, ktoré by iného človeka bežne vôbec netrápili, môžu u dieťaťa s poruchou zmyslového spracovania vyvolať úzkosť či zdesenie. Zmyslový odmietač vníma podnety oveľa intenzívnejšie než ostatní.

Zmyslový odmietač môže vykazovať aj niektoré alebo všetky z nasledujúcich príznakov:

Hľadač zmyslových podnetov (hypocitlivý)

Dieťa, ktoré je hľadačom zmyslových podnetov, sa cíti nedostatočne stimulované svojím okolím. Táto znížená citlivosť na zmyslové vnemy ho vedie k tomu, aby vyhľadávalo intenzívnejšiu stimuláciu. Mnohé takéto deti pôsobia neobratne alebo hlučne, čo môže vyvolať mylný dojem, že majú „problémy so správaním“. Hoci dieťa skutočne potrebuje viac podnetov, označovať ho za problematické býva nesprávne. V skutočnosti je toto správanie len dôsledkom snahy získať potrebné zmyslové vnemy.

Hľadač zmyslových podnetov môže vykazovať aj niektoré alebo všetky z nasledujúcich príznakov:

Čo ak dieťa vykazuje prejavy oboch typov?

Nie každé dieťa s poruchou zmyslového spracovania zapadá presne do škatuliek hľadača alebo odmietača podnetov. Je úplne bežné, že dieťa vykazuje prejavy oboch typov správania – vyhľadávania aj vyhýbania sa vnemom. Hoci neexistuje jednoznačné vysvetlenie, prečo sa tieto prejavy kombinujú, často to závisí od aktuálnej miery vzrušenia a od toho, ako dobre sa dieťa dokáže samo upokojiť.

Sebaregulácia je schopnosť zvládať emócie a správanie v náročných situáciách. Dieťa, ktoré nemá dobre rozvinutú sebareguláciu, môže v reakcii na hlasné zvuky zažívať záchvaty zmyslového preťaženia (tzv. meltdowns) alebo sa snažiť utiecť z preplnených priestorov. Ide o dôsledok senzorického preťaženia. Keď je zahltený jeden alebo viac zmyslov, môže nastať zmyslové zrútenie.

Keď dieťa prejavuje kombináciu vyhýbania sa a vyhľadávania podnetov, môže byť ťažké rozpoznať spúšťače. Aby ste dieťaťu pomohli so sebareguláciou, je dôležité vedieť, ako reaguje na zmyslové podnety pri preťažení a aké konkrétne spúšťače mu spôsobujú nepohodu.

Môj trojročný syn patrí presne do kategórie detí, ktoré vykazujú kombináciu oboch typov správania. Hoci sa bojí hlasných zvukov na verejných toaletách, má zároveň vysoký prah bolesti a neustále do všetkého naráža. Nielenže má príznaky oboch typov, ale zistila som, že jeho spúšťače sa neustále menia. O to ťažšie je konkrétne spúšťače zmierniť alebo sa im vyhnúť.

Spoznajte zmyslové spúšťače svojho dieťaťa

U detí s poruchou zmyslového spracovania existujú dva základné spôsoby, akými spracovávajú podnety: vyhľadávanie alebo vyhýbanie sa. Dieťa, ktoré kričí a naráža do vecí, sa môže cítiť nedostatočne stimulované, a preto zmyslové podnety vyhľadáva. Dieťa, ktoré si pri zvuku vysávača zapcháva uši a kričí, sa zmyslovým podnetom naopak vyhýba.

Hoci by bolo jednoduché zaškatuľkovať dieťa ako čistého hľadača alebo odmietača, často to tak v praxi nie je. Mnoho detí vykazuje kombináciu príznakov oboch týchto kategórií.

Ak chcete dieťaťu s poruchou zmyslového spracovania čo najlepšie pomôcť, je nevyhnutné poznať jeho zmyslové spúšťače. Pre rodičov je rovnako dôležité sledovať intenzitu reakcie na každý z nich. Keď zistíte, ako presne dieťa reaguje, budete vedieť, ako mu v náročných chvíľach najlepšie uľaviť. Jednou z možností je vytvoriť doma zmyslovo bezpečné prostredie.