Mám čakať, kým moje 2-ročné dieťa začne rozprávať?

Lekár vám síce povedal, že vaše 2-ročné dieťa sa časom rozrozpráva, no vy máte aj tak obavy. Hovorená výmena zahŕňa zámer, tvorbu reči a porozumenie.

V tomto článku

• Faktory ovplyvňujúce oneskorený vývoj reči
• • Výchova dieťaťa vo viacjazyčnej rodine
  • Príliš veľa času pred televízorom
  • Nedostatočný sociálny kontakt
• Čo robiť, kým čakáte na prvé slová vášho dieťaťa?
• • Interagujte! Zhovárajte sa!
• Charakteristické znaky reči zameranej na dieťa

Ak ste sa s dieťatkom veľa rozprávali už pred jeho narodením, jazyku porozumie oveľa skôr, než samo začne hovoriť. Tvorba zrozumiteľnej reči si vyžaduje kontrolu dychu z pľúc, prechod vzduchu hltanom na vytvorenie zvuku a následne prácu ústnej a nosovej dutiny na jeho artikuláciu. Pre 2-ročné dieťa, ktoré predtým nikdy nevyslovilo žiadne slovo, je to obrovská fyzická námaha.

Oneskorený vývin reči je zvyčajne spôsobený tým, že rečový aparát dieťaťa sa stále vyvíja, a/alebo dlhším spracovaním počutých zvukov a slov.

Ak potrebujete odbornú pomoc a diagnostické vyšetrenia, rozhodnutie, či počkáte, je len na vás – a to aj vtedy, ak vám čakanie odporučí lekár. Je totiž len otázkou času, kedy vaše dieťa začne hovoriť. Vývoj reči u batoliat je u každého dieťaťa individuálny, preto sa netrápte.

Faktory ovplyvňujúce oneskorený vývoj reči

Predtým, ako sa pozrieme na to, ako môžete podporiť reč dieťaťa doma, poďme si priblížiť niekoľko faktorov, ktoré môžu stáť za dlhšou reakčnou dobou a celkovým oneskorením reči.

Výchova dieťaťa vo viacjazyčnej rodine

Používanie viac než jedného jazyka v domácnosti znamená náročnejšie a dlhšie spracovanie reči. Bilingválne dieťa potrebuje viac času na spracovanie podnetov než dieťa vyrastajúce v jednojazyčnom prostredí, a preto sa prvé slová či vety zvyčajne objavujú o niečo neskôr. Nenechajte sa však odradiť! V skutočnosti prináša viacjazyčnosť mnoho kognitívnych výhod, ako je lepšie prepínanie medzi úlohami, multitasking, vyššia tvorivosť a omnoho viac!

Zaujímavé je, že bilingválne deti si jednotlivé jazyky navzájom nepletú, ale vnímajú ich ako odlišné a samostatné systémy.

Príliš veľa času pred televízorom

Mnohé štúdie preukázali, že televízia pri osvojovaní jazyka deťom do 2 rokov takmer vôbec nepomáha. V porovnaní so živou interakciou je učenie sa jazyka z televízie podstatne menej účinné.

Jim, počujúci chlapec nepočujúcich rodičov, trávil veľa času pred televízorom, ktorý bol jeho hlavným zdrojom kontaktu s angličtinou. Vo veku takmer 4 rokov mal nielen oneskorený vývin reči, ale sotva vedel spájať slová do gramaticky správnych viet. Jeho vety zneli napríklad takto: This is how plane; I want that make; House chimney my house chimney (Saxton, 2018; Sachs, Bard, & Johnson 1981).

Americká pediatrická akadémia (AAP) odporúča žiadny čas pred televízorom pre deti do 2 rokov a maximálne 2 hodiny denne pre deti staršie ako 2 roky. Pre túto staršiu vekovú kategóriu sú vhodné pomalšie televízne relácie, ako napríklad Sezamová ulica (Sesame Street) alebo Blue’s Clues, pretože podporujú schopnosť riešiť problémy, chápať dej príbehu a rozpoznávať vzorce.

Do tejto kategórie patrí aj aplikácia Speech Blubs – hlasom ovládaná logopedická aplikácia (logopédia), ktorá obsahuje množstvo zábavných aktivít schválených odborníkmi, určených na celkové zlepšenie jazykových schopností vášho dieťaťa.

Čo robiť, kým čakáte na prvé slová vášho dieťaťa?

Interagujte! Zhovárajte sa!

Príroda už odviedla svoju prácu – ľudský mozog je prirodzene uspôsobený na osvojenie si jazyka. Aby sa táto schopnosť naplno rozvinula, rozhovor a vzájomný kontakt sú nevyhnutné.

Jazyk, ktorý deti počujú od rodičov a okolia, je ako palivo, ktoré poháňa motor, pričom výsledkom je zrelá znalosť jazyka.

Matthew Saxton (2018)

Ako ukazuje prípad malého Jima, samotný pasívny príjem podnetov na plynulé osvojenie jazyka nestačí. Spievali ste niekedy pesničku a zrazu ste si uvedomili, že vôbec netušíte, o čom je text? Presne tak! Pasívne počúvanie sa musí spájať so živou komunikáciou. Práve prostredníctvom interakcie si totiž trénujeme vyjadrovanie svojich myšlienok a zámerov slovami.

Výskumy dokazujú, že čím viac sa rodičia s deťmi rozprávajú a interagujú, tým lepšie si deti osvojujú zložitejšiu gramatiku a spracúvajú reč. Tento prínos vyplýva z bohatej slovnej zásoby, rozmanitých viet a nápadov, ktoré rodičia doma používajú. Rozhovory s dieťaťom by si preto mali nájsť miesto v každom dni, a to aj pri vyťaženom živote pracujúcich mamičiek a oteckov.

Čo môžete urobiť hneď teraz

Tu je niekoľko tipov, ako u dieťaťa podporiť rozvoj reči:

1. Pravidelne sa s dieťaťom zdravte. „Dobré ráno, Dobrú noc, Ahoj, Do videnia.“ Požiadajte dieťa, aby vám niečo prinieslo, a pritom na predmet ukážte. Keď to zvládne, nezabudnite ho pochváliť.
2. Snažte sa vyvolať odpoveď pútavými otázkami. „Chceš ísť na ihrisko? Dáš si džúsik?“ Ak do otázok zapojíte emócie, časom sa dočkáte jednoslovnej odpovede, napríklad „Ihrisko!“ alebo „Džús!“
3. Rozprávajte sa o tom, čo je tu a teraz. Deti sa učia najlepšie vtedy, keď majú spomínaný predmet priamo pred očami: „Pozri! Vláčik.“
4. Hoci čas pred obrazovkou obmedzujeme, deti sú nadšené, keď sa s nimi podelíte o záujem o ich obľúbené pokojné televízne rozprávky. Je to skvelá príležitosť na upevnenie puta a vzájomnú komunikáciu. Môžete sa naučiť úvodnú pesničku, sledovať príbeh, pomenovávať predmety na obrazovke a ukazovať na ne prstom, alebo prejaviť nadšenie z pekných scén. Pre dieťa to bude pútavé a začne vás napodobňovať, aby upútalo vašu pozornosť na veci, ktoré ho zaujímajú. To isté platí aj pri čítaní knižiek a hraní sa s hračkami.
5. Podporujte hru s rovesníkmi. Väčšina detí si začína nachádzať kamarátov okolo 2. roku života. Deti v rovnakom veku majú podobné záujmy. Spoločná hra je komunikatívna a zahŕňa pozorovanie, napodobňovanie a spoluprácu.
6. A v neposlednom rade sa s dieťaťom rozprávajte tak ako s kýmkoľvek iným. Hovorte o všetkom, čo sa ho priamo týka: „Kto je pripravený na kúpanie?“, „Si hladný/á?“, „Ideme si dať pizzu!“, „Prinesieš mi topánočky?“, „Pomôžeš mi dnes umyť auto?“, „Pôjdeš so mnou do obchodu?“, „Obuješ si ponožky sám/sama?“, „Fíha, ty si to zvládol/zvládla!“, „Skvelá práca!“ a „Daj mi päť!“

Charakteristické znaky reči zameranej na dieťa (CDS)

S rôznymi ľuďmi sa rozprávame rôzne. Spomeňte si, ako hovoríte s budúcim šéfom na pracovnom pohovore a ako s blízkym priateľom, partnerom či súrodencom. Pravdepodobne s každým komunikujete inak. To isté robíme pri rozhovore s bábätkami a batoľatami. Tento spôsob komunikácie nazývame reč zameraná na dieťa (child-directed speech – CDS).

Reč zameraná na dieťa je dynamická. Nie je nemenná – rodičia podvedome upravujú a prispôsobujú jej štýl podľa toho, ako dieťa rastie a ako sa zlepšujú jeho rečové schopnosti. Tieto zmeny sú jemné a ťažko postrehnuteľné, no vďaka ich každodennému uplatňovaniu rodičia s dosiahnutím určitého veku a zrelosti dieťaťa postupne prejdú na bežnú reč zameranú na dospelých (ADS).

V reči zameranej na dieťa hovoríme pomalšie, zvyšujeme tón hlasu, preháňame a kladieme dôraz na emócie. Hoci táto forma reči nie je nevyhnutnou podmienkou na osvojenie si jazyka, uľahčuje spracovanie reči a pomáha dieťaťu pochopiť, akú úlohu zohráva prízvuk, výška hlasu, dĺžka a hlasitosť pri vyjadrovaní emócií, ako aj pri rozlišovaní otázok, príkazov a oznamovacích viet.

Nemajte obavy, vaše batoľa sa rozrozpráva skôr, než sa nazdáte. Ak máte akékoľvek pochybnosti, obráťte sa na odborníka – logopéd dieťa rád vyšetrí. Na precvičovanie prvých zvukov a slov vyskúšajte aj aplikáciu Speech Blubs.

Použitá literatúra:

• Saxton, M. (2018). Child Language: Acquisition and Development. SAGE Publications Ltd. 
• Strunk, S. J. D., Bard, B., & Johnson, M. L. (1981). Language Learning with Restricted Input: Case Studies of Two Hearing Children of Deaf Parents. Cambridge University Press.