Ako zapojiť deti do logopédie

Deti si môžu myslieť, že je to nuda, nemusia mať radi logopéda, nemusia ich baviť zadané úlohy alebo si nemusia rozumieť s ostatnými v skupine.

Verím, že je veľmi cenné a dôležité zmeniť náš pohľad ako logopédov z otázky „prečo sa dieťa nechce zúčastňovať terapie?“ na „čo môžem urobiť pre úpravu prostredia, aby sa dieťa chcelo učiť?“. Často ide o veľmi jednoduché riešenie, ale ak dieťa nedokáže vyjadriť, v čom je problém, reaguje negatívne – napríklad nespoluprácou alebo vyvádzaním. 

Deti robia len to, čo im funguje, alebo to, čo sme ich my dospelí v minulosti nechtiac naučili. Ak dieťa vlezie pod stôl, odmieta pracovať a rodič ho vezme domov, dieťa sa nechtiac naučí, ako sa vyhnúť učeniu. Ak má dieťa s učením veľa skúseností, ktoré skončili neúspechom, nie je prekvapujúce, že má motiváciu z takýchto situácií unikať. Rodičia sa ma už pýtali, či by mali vziať dieťa domov, a ja vždy hovorím: „nie.“ Radšej zvládnem jedno (alebo štyri) náročné sedenia, než aby si dieťa uvedomilo, že sa logopédii dokáže vyhnúť. 

Ak sa teda dieťa pokúša utiecť zo situácií učenia alebo sa im vyhýbať, musíme urobiť dve veci.

1. Zistite spúšťače svojho dieťaťa

Po prvé, musíme zabezpečiť, aby správanie dieťaťa už nikdy neviedlo k úniku. Ako? Na začiatku každého terapeutického vzťahu je dôležité dávať pozor na to, aké nároky na dieťa kladieme. Musíme sa vyhnúť tomu, aby sme dieťaťu dávali pokyny na čokoľvek, pri čom nie sme ochotní alebo schopní mu dopomôcť a naviesť ho. Musíme spoznať jeho spúšťače a zistiť, čo tento únik spôsobuje. Mal som dieťa, ktoré okamžite vybehlo z miestnosti, len čo som vytiahol určitú hračku. Keď som tú hračku schoval, prestalo sa pokúšať z logopédie utekať. 

Na začiatku hľadáme množstvo rôznych vecí, ktoré dieťa motivujú, a dávame mu ich bezpodmienečne. Tieto veci, ktoré dieťa bavia alebo po nich túži, sa stávajú potenciálnymi odmenami. Motivácia je kľúčovou súčasťou výučby akejkoľvek zručnosti. 

Ak dieťa nič nemotivuje, nemáme čím upevňovať zručnosti, ktoré ho chceme naučiť. Ak neodmeňujeme a neposilňujeme správanie, neučíme. Môžu to byť nálepky, gumy alebo možnosť vybrať si niečo z krabice s odmenami. Snažím sa vyhýbať jedlu ako odmene!

2. Vytvorte obohacujúce prostredie na rozvoj reči

Druhá vec, ktorú musíme urobiť, ak sa dieťa pokúša utiecť zo situácií učenia alebo sa im vyhýba, je uistiť sa, že ho učíme spôsobom, pri ktorom môže zažiť úspech. 

Ako ľudia máme vo všeobecnosti tendenciu robiť to, v čom sme dobrí, a vyhýbať sa tomu, v čom dobrí nie sme. Keď majú deti vývinovú dyspraxiu reči, žiadame od nich niečo, čo je pre ne nesmierne náročné. Čím sú deti staršie, tým viac skúseností s neúspechom pri pokusoch o rozprávanie majú. Preto musíme poskytovať vzory a nápovedy, ktoré dokážu úspešne napodobniť, a výrazne oceniť každý ich pokus o cieľový zvuk alebo pohyb.

Musíme sa zamerať aj na rodičov. Vy ste tou najdôležitejšou osobou v živote svojho dieťaťa. My ako logopédi vás musíme viesť a vzdelávať v tom, ako najlepšie pomôcť svojmu dieťaťu v domácom prostredí. Každá interakcia je pre vaše dieťa príležitosťou učiť sa, preto dbajte na to, aby ho všetci v jeho okolí učili to, čo chcete, aby sa naučilo. 

Akékoľvek je to ťažké, každý musí byť zásadový. Ak logopéd poskytuje pozitívne posilnenie a snaží sa zastaviť negatívne správanie, je dôležité, aby to isté pokračovalo aj doma. Viem, že sa to ľahšie povie, ako urobí. Ak sa napríklad snažíte odstrániť záchvaty hnevu pred spaním, pretože vaše dieťa nechce zostať v posteli, čokoľvek urobíte počas jedného večera, musíte v tom byť dôslední. Platí to aj vtedy, keď kričí a predvedie hotový záchvat zlosti. 

Dôslednosť je kľúčová pri akejkoľvek terapii, nielen pri logopédii. Nechajte si od svojho logopéda poradiť motivačné stratégie a tipy na aktivity, ktoré môžete robiť doma, aby ste udržali záujem svojho dieťaťa. 

Úprimne povedané, ak sa situácia na terapii nezlepší, odporúčal by som zmeniť logopéda. Niekedy si deti s konkrétnym odborníkom jednoducho nesadnú a to je ÚPLNE V PORIADKU! Vášho logopéda sa to nedotkne, stáva sa to! Je lepšie prísť na to včas a situáciu vyriešiť, než to zbytočne naťahovať a spomaľovať pokroky vášho dieťaťa!