Čítanie verzus komunikácia s dospelými

Čítanie je úžasné pre množstvo rôznych zručností, ktoré siahajú ďaleko za hranice vývoja reči a jazyka. Rozvíja pozornosť, porozumenie, slovnú zásobu, striedanie sa v komunikácii a jemnú motoriku, ako je napríklad ukazovanie prstom. 

Moje deti

Ako rodič musím povedať, že moje deti snáď ani nemôžu byť odlišnejšie, pokiaľ ide o čítanie kníh. Moja dcéra MILOVALA, keď sme sa pred spaním túlili a v rámci jej večerného rituálu sme čítali niekoľko kníh. Najväčšiu radosť z celého večera mala vtedy, keď už bola dosť veľká na to, aby si knihy vyberala sama. Vlastne aj teraz, v troch rokoch, si stále každý večer pred spaním pýta, aby sme jej čítali.

Môj syn... no páni, ten knihy vôbec nemusí. Možno je to tým, že je chlapec? Neviem. Alebo mu pripadám nudná? Pravdepodobne. V 10 mesiacoch nerobí nič iné, len knihu odtíska preč alebo sa snaží obhrýzať jej rohy. Prosím, povedzte mi, že v tom nie som sama!

Spočiatku som sa trápila tým, že s nami nechce sedieť a čítať si. Potom som sa nad tým viac zamyslela. Čas, ktorý nevenuje čítaniu, mu vynahrádzam tým, že sa s ním počas dňa viac hrám a viac s ním komunikujem!

Možno som už trochu posadnutá tým, ako všetko pomenúvam a vysvetľujem, ČO je čo, ALE chcem mať istotu, že dostáva všetky slová a opisy, ktoré bude o pár mesiacov potrebovať na to, aby začal tvoriť prvé slová!

Moje dieťa neznáša knihy. Čo teraz?

Čo teda robiť, ak vaše dieťatko knihy vôbec nezaujímajú? Nedávna štúdia porovnávala čítanie s bežným rozhovorom s dieťaťom. Je v tom rozdiel? Je jedno dôležitejšie ako druhé? 

Štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 275 rodín s deťmi vo veku 0 – 4 roky, skúmala faktory prispievajúce k rozvoju reči dojčiat a batoliat. Vystavenie účastníkov reči dospelých, detskej reči a televízii sa meralo pomocou malého digitálneho hlasového záznamníka alebo procesora známeho ako „LENA System“. 

Táto inovatívna technológia umožnila výskumníkom počuť, čo sa v jazykovom prostredí dieťaťa skutočne odohráva, čo prinieslo cenné nové poznatky.

Štúdia zistila, že obojstranný dialóg významne súvisí s budúcim zlepšením jazykových schopností dieťaťa. Takže super správa!

Už len tým, že sa s deťmi rozprávame, budujeme a formujeme ich budúce jazykové schopnosti!

Záplava slov!

Deti denne počujú v priemere približne „13 000 slov, ktoré im dospelí adresujú, a absolvujú okolo 400 vzájomných komunikačných výmen“ (ScienceDaily). 

Viac rozhovorov znamená viac príležitostí robiť chyby, a teda aj viac príležitostí na ich prirodzenú opravu. Okrem toho dávajú deťom možnosť precvičovať si novú slovnú zásobu.

Čo by mali rodičia robiť?

Zo štúdie vyplýva, že rodičia by mali byť povzbudzovaní nielen k tomu, aby deťom poskytovali jazykové podnety prostredníctvom čítania alebo rozprávania príbehov, ale aj k tomu, aby ich zapájali do obojsmerných rozhovorov. 

Nevadí, ak vaše dieťa ešte nedokáže úplne odpovedať alebo sa plnohodnotne zapojiť – dôležité je, že mu dávate príležitosť zareagovať. 

Toto vzájomné striedanie v rozhovore ho učí, že očakávate určitú reakciu – či už prostredníctvom gest, alebo slovne. 

„Rozprávanie má obrovskú silu, no ešte silnejšie je zapojenie dieťaťa do zmysluplných interakcií – do vzájomného dialógu, ktorý je taký dôležitý pre sociálny, emocionálny a kognitívny vývoj dojčiat a batoliat,“ hovorí Dr. Jill Gilkerson, riaditeľka jazykového výskumu v nadácii LENA Foundation a spoluautorka štúdie.

Zhrnutie – dôležité je čítanie aj rozprávanie sa! Ani jedno by sa nemalo vynechávať. Ak vaše dieťa práve nebaví čítanie, nič sa nedeje! Možno len potrebuje čas, aby mu prišlo na chuť. Skúšajte to každý deň znova a neprestávajte sa s ním krásne rozprávať!