Koronavírus nie je súťaž a vy ako matka nezlyhávate
Budem úprimná a poviem vám, že len čo sa toto celé začalo, sledovala som všetky tie mamičky, ktoré zverejňovali farebne odlíšené rozvrhy pre svoje batoľatá, a okamžite mi napadlo: Panebože. Ja som ten...
Budem úprimná a poviem vám, že len čo sa toto celé začalo, sledovala som všetky tie mamičky, ktoré zverejňovali farebne odlíšené rozvrhy pre svoje batoľatá, a okamžite mi napadlo: Panebože. Ja som ten typ rodiča, ktorý by takýto rozvrh nikdy nedodržal, pretože mám rada spontánnosť a rada žijem prítomným okamihom. Zároveň som však rodič, ktorý prežíva obrovskú úzkosť z toho, či sa jeho deti kognitívne vyvíjajú správne.
Tlak?
Nie som si istá, koho nápad bol vyvinúť na rodičov všetok tento tlak, ale panečku, je to nanič. Rozprávam sa s niektorými svojimi kamarátkami mamičkami, ktoré majú pocit, že väčšinu dní jednoducho zlyhávajú. Vidia deti, ako si užívajú všetky tie zábavné, farebne odlíšené aktivity, rodinné večere, čítanie rozprávok a bozky na dobrú noc s deťmi, ktoré idú spať na prvé požiadanie. Potom sa pritúlia k manželom a zblížia sa, pretože v televízii nejdú žiadne športové prenosy, ktoré by odvádzali ich pozornosť.
Môžeme však byť na chvíľu úprimní? Niekde medzi krásne naaranžovanými fotkami a mémami typu „darujem dieťa“ leží pravda. SME V TOM VŠETCI SPOLU. ❤️

Je to zároveň jednoduchšie aj ťažšie, než sme si všetci mysleli. Väčšina z nás zažíva malé víťazstvá a veľké zlyhania každú jednu hodinu. Väčšina z nás má jedno alebo dve deti, ktoré to „chápu“, a aspoň jedno, ktoré odmieta spolupracovať.
Väčšina z nás zažíva chvíle spojenia a spolupatričnosti, na ktoré nikdy nezabudneme, zmiešané s chvíľami hnevu, ktoré by sme najradšej vzali späť. Väčšina z nás je asi polovicu času lepšími rodičmi, než sme kedy považovali za možné, a druhú polovicu trávime premýšľaním nad tým, ako sa z jednej hodiny pred obrazovkou tak rýchlo stali tri.
A teraz k tomu pridajme ešte prácu z domu. Ako to máme všetko stíhať? Venujeme dostatok energie a času jednej či druhej oblasti? Ach áno – musíme ešte aj upratovať dom a pripravovať jedlo či desiaty pre celú rodinu.
Sme matky
Neviem, ako vy, ale ja sa niektoré rána zobúdzam s takýmito krátkodobými cieľmi:
Ako matky si každé ráno nasadíme tú šťastnú tvár, ten pokojný výraz, ten postoj „zvládnem to“, hoci sme neuveriteľne úzkostlivé a neisté. Snažíme sa z danej situácie vyťažiť maximum a naozaj si tie chvíle užívame, no zároveň sa bojíme o prácu a peniaze, o školu a budúcnosť a balansujeme medzi rodinou a prácou z domu. Nie sme si isté, ako zvládnuť túto ďalšiu kapitolu alebo ako týchto pár mesiacov môže navždy zmeniť naše životy. Budú naše deti nervózne zakaždým, keď pred nimi niekto zakašle či kýchne? Budeme MY nervózne zakaždým, keď sa nám to stane?
Chceme chcieť spomaliť a urobiť zmeny, ale svojím spôsobom sa nám páčil ten jednoduchý, uponáhľaný život, ktorý sa teraz zdá taký vzdialený. Myšlienka, že nie sme dosť dobré a nikdy nebudeme, opäť vystrkuje rožky, keď vidíme všetky tie skvelé bezplatné ponuky, ktoré nevyužívame, a tie slabé školské úlohy, ktoré sú hotové len spolovice. A panečku, ako veľmi nám chýba naša pomocná ruka okolia. Práve sme si zvykli nechať ich vyplniť naše medzery, a teraz sú zrazu preč.
Všetko je v poriadku
Chcem, aby ste si všetci pamätali, že je to v poriadku. Ak vaše dieťa strávilo dnes pred obrazovkou viac času než zvyčajne, nijako mu to neublíži. Všetci máme takéto dni. Ak potrebujete minútu, hodinu alebo dokonca celý deň, aj to je v poriadku. Viem, že ja to potrebujem. Aby som bola dobrou mamou, potrebujem 45 minút denne cvičiť a mať čas len pre seba. Keď mám tento čas, som trpezlivejšia, starostlivejšia a chápavejšia. NECÍŤTE SA PRETO PREVINILO!
https://www.instagram.com/p/B-7H5U1D4w-
Nemusíme sa všetci cítiť rovnako, aby sme boli dobrými rodičmi. Koronavírus nie je súťaž o to, kto miluje materstvo alebo svoje deti najviac. Nie sú to preteky o to, kto je najviac organizovaný a produktívny, ani o to, kto je ten najúžasnejší a najpohodovejší rodič. Nie je to súťaž o to, kto dokáže najlepšie vzdelávať, ani o to, kto dokáže bez pocitu viny hodiť všetko za hlavu.
Prestaňte sa teda porovnávať, prestaňte sa obviňovať, prestaňte sa trápiť a začnite sa potľapkávať po pleci za to, že prechádzate neznámom s noblesou a možno s trochou priveľa čokolády. Vaše deti vás vidia rásť, prekonávať prekážky a bezhranične milovať; aké majú šťastie? Chcem, aby ste začali pociťovať radosť z malých víťazstiev a robili viac toho, čo vás v rodičovstve robí šťastnými.
Autor Stacie Bennett