Mali by ste deti podplácať?: Všetko o odmeňovaní detí

V tomto článku

• Experiment
• Odmeňujte deti za činnosti, do ktorých sa im prirodzene nechce
• Odmeny by mali závisieť od úsilia, nie od výsledku
• Na odmene záleží
• Dieťa musí mať na výber

Keďže sa touto témou intenzívne zaoberám, rodičia – najmä rodičia mladších detí so špeciálnymi potrebami – sa ma často pýtajú: „Mali by rodičia svoje deti podplácať?“ Odpoveď znie: v podstate áno. Odmeňovanie detí je v skutočnosti mimoriadne dôležitý nástroj na rozvoj nových zručností – ak sa používa správne. A deti odmeny milujú! Prečo teda majú takú zlú povesť?

„Mamička má teraz dôležitý hodinový hovor. Dobre? Môžeš sa hrať na iPade, ak zostaneš mimo izby, platí?“

Experiment

Všetko sa to začalo v roku 1971 experimentom so študentmi Stanfordovej univerzity, ktorý viedol profesor Edward Deci. Požiadal 24 študentov, aby za 13 minút vyriešili hlavolam.

V prvý deň platilo, že ak ho nedokončili, vyriešil ho za nich – čím im poskytol vnútornú motiváciu, pretože nechceli, aby to niekto robil za nich. Na druhý deň zaplatil polovici z nich 1 dolár za každý vyriešený hlavolam. V tento deň sa ukázalo, že platení študenti sa snažili viac a vyriešili viac hlavolamov. Na tretí deň už nezaplatil nikomu. Tentoraz zistil, že tí, ktorým zaplatil na druhý deň, sa na tretí deň až tak veľmi nesnažili.

Dospel teda k záveru, že vonkajšia motivácia (peniaze) potlačila vnútornú motiváciu.

Neskôr však výskumníci nezistili štatisticky významný rozdiel v úsilí medzi druhým a tretím dňom. Okrem toho výskumníci odhalili, že študentov riešenie hlavolamov bavilo už predtým – vnútornú motiváciu už mali –, takže odmeny boli zbytočné. Prečo by ste predsa odmeňovali deti za niečo, čo robia rady samy od seba?

Odmeňujte deti za činnosti, do ktorých sa im prirodzene nechce

Máme tu teda pravidlo č. 1 pre správne odmeňovanie: deti odmeňujte za činnosti, do ktorých sa im prirodzene nechce – napríklad za zbavovanie sa zlozvykov alebo budovanie nových návykov.

Existuje množstvo štúdií o účinnosti odmien pri odstraňovaní zlozvykov – od odvykania od fajčenia u tehotných žien až po budovanie nových návykov, ako je cvičenie. Ak dieťa nemá pre určité správanie vnútornú motiváciu, odmeny sú dôležité.

Odmeny by mali závisieť od úsilia, nie od výsledku

Pravidlo č. 2 hovorí, že ponúkanie odmien by malo vychádzať z úsilia, nie z výsledku. Napríklad študenta, ktorý nosí zo školy pravidelne štvorky, odmena za jednotku pravdepodobne nenamotivuje – nemusí to byť preňho realistické. Ak je však odmena spojená s tým, že sa učeniu venuje o 30 minút dlhšie, môže si vybudovať študijné návyky a známky si zlepšiť. Keď si dieťa túto zručnosť osvojí, mali by ste ho za ňu prestať odmeňovať a prejsť na inú zručnosť, ktorá potrebuje podporu.

Na odmene záleží

Pravidlo č. 3 je, že na odmene záleží. Predstavte si, že by vám šéf oznámil, že tento týždeň musíte odpracovať o 30 hodín navyše, no v piatok všetkým kúpi gravírované pero. Odmeny musia mať hodnotu, aby priniesli výsledky. Ak ide o príplatok alebo primerané voľno navyše, predstavuje to zmysluplnú odmenu – pero vás v takomto prípade sotva namotivuje.

Dieťa musí mať na výber

A na záver je tu pravidlo č. 4 – zrejme to najdôležitejšie zo všetkých. Súčasťou procesu musí byť autonómia. Dieťa musí mať na výber. Musí mať možnosť rozhodnúť o tom, na čom a ako bude pracovať, alebo si dokonca vybrať samotnú odmenu.

Ak teda váš žiak nosí štvorky a vy ho chcete motivovať, aby sa v škole viac snažil, nechajte ho rozhodnúť, ako dlho a koľko dní bude intenzívnejšie pracovať, a čo získa, ak svoje ciele splní. Bez autonómie robíme z budovania zručností založeného na odmenách iba obchodnú transakciu – viac pripomínajúcu úplatky – a to našim deťom pravdepodobne neprospieva.

Pamätajte, že nápady na odmeny pre deti nájdete všade naokolo. Aj my sami si kupujeme darčeky, doprajeme si voľné večery alebo iné výhody za to, že vynaložíme úsilie na veci, do ktorých sa nám veľmi nechce. Vonkajšiu motiváciu využívame na rozvoj zručnosti či návyku – a ako túto zručnosť trénujeme, vytvárame si vnútornú motiváciu zlepšovať sa alebo viac trénovať už bez vonkajších podnetov.

Preto sa, milí rodičia, pokojne pustite do používania systému odmien. Stačí sa len znovu zamerať na dobré správanie, budovanie zručností s rešpektovaním autonómie dieťaťa a upraviť spôsob, akým formulujete motiváciu.

„Nasledujúcu hodinu, kým bude mať mamička hovor, si môžeš zahrať matematickú hru alebo prečítať knižku. Ak to zvládneš, nechám ťa vybrať, čo si pripravíme na večeru.“