Porucha sluchového spracovania

Podľa prehľadu autorov Geffnera a Kesslera sa porucha sluchového spracovania (APD) vzťahuje na to, „čo mozog robí s tým, čo uši počujú“.

Jedným z príkladov je príbeh o babičke, ktorá popíjala kávu so svojím malým vnukom. Keď babička dopila na dno šálky, našla tam malého zeleného plastového vojačika. Pozrela sa na vnuka, ten sa usmial a povedal: „Vidíš, babi, je to presne ako v reklame – najlepšie prebudenie sú vojaci v tvojej šálke.“

Sluch je veľmi zložitý proces. To, čo naše uši a mozog dokážu urobiť za zlomok sekundy, aby počuli a spracovali informácie, je ohromujúce. Sluch používame na komunikáciu, učenie sa a interakciu s rôznymi prostrediami, s ktorými sa stretávame.

Výskumy ukazujú, že sluch, najmä u detí, je rozhodujúci pre vývoj reči a učenie. Výučba, ktorá si vyžaduje sluchovú spätnú väzbu, tvorí 75 – 80 % všetkej výučby v triede. To znamená, že tradičné vzdelávanie predpokladá, že všetky deti dokážu učiteľov hlas počuť, sústrediť sa naň a porozumieť mu. 

V priebehu rokov sa porucha sluchového spracovania (APD) začala stávať čoraz „známejšou“ poruchou. Žiaľ, v otázkach diagnostiky a liečby APD stále chýba dostatočná jasnosť. Jedno z prvých nedorozumení sa týka samotnej skratky používanej pre túto poruchu – či ide o centrálnu poruchu sluchového spracovania (CAPD) alebo APD. Obe skratky však opisujú tú istú poruchu a používajú sa zameniteľne. 

Čo je APD? 

Katz, Stecker a Henderson (1992) opísali poruchu sluchového spracovania ako „to, čo robíme s tým, čo počujeme“. Ide o schopnosť mozgu spracovávať prichádzajúce sluchové signály. Keď informácia dorazí do mozgu, ten analyzuje frekvenciu, intenzitu a časové vlastnosti zvuku. Ak je dieťaťu diagnostikovaná APD, znamená to, že schopnosť mozgu správne interpretovať tieto vlastnosti je narušená.

Na spracovanie sluchových informácií využívame šesť kľúčových sluchových schopností, ktoré definovala pracovná skupina ASHA (American Speech-Language-Hearing Association) v roku 1996:

1. Lokalizácia/lateralizácia zvuku: schopnosť určiť, odkiaľ zvuk prichádza.
2. Sluchová diferenciácia: schopnosť počuť rozdiel medzi podobnými zvukmi.
3. Rozpoznávanie sluchových vzorov: schopnosť vnímať vysoké a nízke tóny a sluchové vzorce.
4. Zníženie výkonu pri konkurujúcich akustických signáloch: ťažkosti s počúvaním v hlučnom prostredí (napr. snaha porozumieť rozhovoru v reštaurácii).
5. Zníženie sluchového výkonu pri zhoršených akustických signáloch: ťažkosti s počúvaním v menej než ideálnych podmienkach (napr. v školských triedach).
6. Časové aspekty sluchového vnímania: časové spracovanie a načasovanie sluchových informácií.

Porucha sluchového spracovania nie je strata sluchu a nemožno ju odhaliť bežným vyšetrením sluchu („zdvihnite ruku, keď započujete pípnutie“). Výskyt tejto poruchy je 3 – 5 % v populácii školského veku. V pomere pohlaví pripadajú na jedno postihnuté dievča dvaja chlapci. 

Oblasti, ktoré bývajú ovplyvnené

Schopnosti sluchového spracovania ovplyvňujú to, ako zreteľne dieťa slová počuje a ako im rozumie. To môže mať vplyv aj na expresívne a receptívne jazykové schopnosti dieťaťa, pamäť, pozornosť a kogníciu.

Zhoršené sluchové spracovanie môže viesť k tomu, že dieťa namiesto slova „kosť“ počuje napríklad „hosť“. To nepochybne ovplyvní jeho schopnosť porozumieť významu slov. Aby bolo možné spoľahlivo diagnostikovať poruchu sluchového spracovania, dieťa musí mať spravidla 6 až 7 rokov. Audiológovia však môžu už od veku štyroch rokov využívať určité skríningové nástroje, ktoré naznačia, či je dieťa ohrozené rizikom vzniku APD. 

Znaky a príznaky APD

U detí s APD sa prejavujú určité vzorce správania, ktoré sú spočiatku zjavné na úrovni ich schopnosti počúvať. Tieto problémy môžu pripomínať aj iné ťažkosti, ako sú špecifické poruchy učenia, jazykové problémy, porucha pozornosti a iné oneskorenia vo vývine. Dieťa s poruchou sluchového spracovania môže mať nasledujúce ťažkosti:

• problémy s čítaním a pravopisom,
• problém zapamätať si viac než jeden pokyn súčasne,
• precitlivenosť na hlasné zvuky,
• pomalá alebo oneskorená odpoveď (na rozdiel od úplného neodpovedania),
• problém udržať pozornosť v prostredí s hlukom v pozadí,
• ťažkosti s porozumením humoru alebo sarkazmu, ktoré vnímame prostredníctvom intonácie a zafarbenia hlasu,
• problém s porozumením ľuďom, ktorí hovoria s prízvukom alebo veľmi rýchlo,
• problém s rozpoznaním smeru, z ktorého zvuk prichádza.

Ako prebieha vyšetrenie na poruchu sluchového spracovania?

Jediným odborníkom, ktorý môže diagnostikovať poruchu sluchového spracovania, je audiológ (špecialista na sluch). Žiaľ, nie všetci audiológovia sú vybavení alebo vyškolení na diagnostiku APD, preto je dôležité si túto informáciu overiť už pri objednávaní na vyšetrenie. Audiológ dokáže poruchu diagnostikovať pomocou viacerých testovacích metód, ktoré hodnotia kogníciu, pozornosť, pamäť, rodinnú anamnézu, školské prostredie a ďalšie faktory dieťaťa. 

Prečo ísť na vyšetrenie? 

1. Aby sa zistilo, či je porucha prítomná, a ak áno, aká je jej závažnosť. To dieťaťu pomôže v školskom aj domácom prostredí. Ak sa vyšetruje dospievajúci, tieto informácie sú kľúčové na to, aby sám pochopil, prečo má ťažkosti a z akého dôvodu sú potrebné určité úpravy.
2. Aby sa vylúčilo, že za ťažkosťami dieťaťa stojí práve táto porucha. Ak vyšetrenie nepotvrdí APD, je dôležité, aby rodina dostala odporúčania, akým smerom pokračovať pri hľadaní správnej diagnózy. 

Terapia poruchy sluchového spracovania

Každé dieťa je iné, čo znamená, že aj plán intervencie pri APD bude pre každé dieťa odlišný. Jedným zo špecialistov, ktorí by mali byť súčasťou terapeutického plánu, je logopéd. Služby môže poskytovať v rámci školy alebo v súkromnej praxi.

V mnohých krajinách či regiónoch nie je APD oficiálne uznaná ako samostatná diagnóza oprávňujúca na formálnu podporu v triede (napr. na individuálny vzdelávací plán alebo IVP). Dieťa však môže spadať pod kategóriu „narušená komunikačná schopnosť“, vďaka čomu získa nárok na intervenciu, ktorú zabezpečuje školský logopéd. Tieto sedenia zvyčajne trvajú 30 až 40 minút, čo pre niektorých žiakov nemusí stačiť. Niektoré deti môžu potrebovať intenzívnejšiu, individuálnu logopedickú starostlivosť na súkromnej báze.