Prosím, nesúďte mňa ani moje dieťa so špeciálnymi potrebami

Náš svet je, žiaľ, plný ľudí, ktorí nemajú pochopenie, odsudzujú, majú nevhodné poznámky a správajú sa jednoducho nezdvorilo, keď vidia, ako sa dieťa na verejnosti určitým spôsobom správa. Okrem toho, že by sme ich poslali na kurz slušného správania, toho veľa nezmôžeme, aby sme zmenili ich reakcie na deti so špeciálnymi potrebami.

Rodinám svojich klientov vždy hovorím, že hoci nemôžeme zmeniť reakcie iných ľudí, môžeme si vybrať, ako na tieto situácie zareagujeme my. Pravda je taká, že kým sami nemáte dieťa so špeciálnymi potrebami, vôbec netušíte, ako by ste reagovali alebo aké ťažké je vyrovnať sa s reakciami okolia.

Kontext

V prvom rade, aby ste pochopili, prečo ľudia nerozumejú pojmu „špeciálne potreby“, mali by ste vedieť, že jeho definícia sa môže na rôznych miestach a v rôznych inštitúciách líšiť. V dôsledku toho, ak ľudia nedostanú jasné informácie, nerozumejú tomu a zvyčajne nevedia, ako sa v prítomnosti dieťaťa so špeciálnymi potrebami správať.

Tento termín zvyčajne spadá pod definíciu zdravotného postihnutia, ako je to napríklad v americkom zákone Americans with Disabilities Act. Slovník Merriam Webster Dictionary definuje špeciálne potreby ako „akékoľvek z rôznych ťažkostí (ako je telesné, emocionálne, behaviorálne postihnutie alebo porucha učenia), ktoré spôsobujú, že jednotlivec vyžaduje dodatočné alebo špecializované služby či úpravy (napríklad vo vzdelávaní alebo pri rekreácii)“. Táto veľmi všeobecná definícia ani zďaleka nevystihuje rozmanité typy detí so špeciálnymi potrebami ani to, čo všetko môže špeciálne vzdelávanie zahŕňať.

Čím viac trénujete, tým lepšie sa výsledky prenášajú do praxe!

Vyskúšajte aplikáciu Speech Blubs a užite si so svojím drobcom zábavné a pútavé terapeutické chvíle.

Pripravte si informačné materiály pre svoju rodinu

Prvá vec, ktorú by som vám odporučila, je pripraviť si stručné informačné materiály pre vašich najbližších príbuzných. Kým som spoznala svojich svokrovcov, nie som si istá, či vôbec tušili, čo robí logopéd, a nevedeli o rôznych druhoch porúch, ktoré existujú. Môj manžel mi dokonca povedal, že neveril, že autizmus naozaj existuje. Po niekoľkých rozhovoroch odvtedy zmenil názor a dnes mi už sám dokáže povedať, keď si všimne, že dieťa môže byť na spektre.

https://www.instagram.com/p/B2R2ux5pZAc/?igshid=1vqgse2t7yx9q

Mám niekoľko letákov o rôznych poruchách, ktoré som buď sama vytvorila, alebo získala na konferenciách, ktorých som sa zúčastnila. Vždy, keď do mojej ambulancie príde nová rodina, snažím sa im poskytnúť čo najviac informácií. Odporúčam im, aby si z nich urobili kópie a ukázali ich najbližšej rodine, aby lepšie porozumeli akémukoľvek správaniu alebo prejavom, ktoré sa môžu objaviť.

Pomôže to vždy? Nie. Má zmysel rozdávať to cudzím ľuďom? Určite nie. Napriek tomu to stojí za pokus a rodine to môže mnohé veci objasniť.

Prijmite svoje dieťa so špeciálnymi potrebami

Väčšina rodín ma žiada, aby som poruchu a očakávania vysvetlila rodinným príslušníkom, ktorí to ťažšie prijímajú. Mala som jednu rodinu, ktorej dieťaťu nedávno diagnostikovali poruchu autistického spektra. Otec mal VEĽKÝ problém túto diagnózu prijať a kvôli tomu sa k synovi správal inak. Matka ho požiadala, aby prišiel na terapiu a porozprával sa so mnou – dúfala, že mu pomôžem „otvoriť oči“.

Prvá vec, ktorú som urobila, bola, že som otca požiadala, aby sedenie sledoval spoza dverí miestnosti (máme slúchadlá, aby rodičia mohli sedenie počúvať, ak chcú). Chcela som, aby otec videl pozitívne stránky svojho syna (bol starostlivý, rešpektujúci a bystrý), namiesto negatívneho správania, ktoré sa prejavovalo v bežnom sociálnom prostredí.

Nesúďte to, čo nepoznáte. Ak vám na ňom záleží, spoznajte môjho syna. Poznať ho znamená milovať ho.

Amy Stuart

Počas sedenia si chlapec vybral dvoch akčných hrdinov na hru na postavy. Požiadala som ho, aby postavičky pomenoval – urobil to: „ocinko“ a „Xavier“. Spýtala som sa ho, prečo si vybral „Batmana“, aby predstavoval jeho ocka. Odpovedal: „Pretože ho ľúbim.“

A to bolo všetko, čo bolo potrebné. Po skončení sedenia mal otec v očiach slzy a mama mi neskôr povedala, že po tomto sedení sa jeho pohľad na synovu diagnózu úplne zmenil.

Rodinní príslušníci aj cudzí ľudia často vidia iba negatívne stránky detí, keď sa stimujú, kričia alebo majú záchvat hnevu. Nevidia všetky tie úžasné veci, ktoré dokážu, a to, aké sú v skutočnosti múdre. Keď poukážeme na tieto pozitívne stránky, výrazne to pomôže prijatiu a pochopeniu danej diagnózy.

Nevšímajte si ľudí, ktorí nemajú pochopenie

Toto je pravdepodobne jediná ďalšia rada, ktorú vám môžem dať – ignorujte to. Ľudia sa budú prizerať, trúsiť poznámky alebo vás potichu odsudzovať a my s tým nič nenarobíme. Sústreďte sa na svoje dieťa. Urobte to, čo potrebuje, aby ste zmiernili príznaky alebo mu pomohli uvoľniť sa. Ak ste v strese alebo podráždení vy, dieťa tieto pocity okamžite vycíti.

Pokúste sa v danom okamihu zachovať čo najväčší pokoj. Je veľmi ľahké nechať sa uniesť emóciami a vyštartovať na ženu, ktorá na vás už 20 minút zíza, ale verte mi, že vám to nepomôže a budete len ešte vystresovanejší a frustrovanejší.