Selektívny mutizmus: Úvod pre rodičov

V tomto článku sa dozviete, čo to je, ako ho rozpoznať, aké sú spôsoby liečby selektívneho mutizmu a vyvrátime si niektoré mýty, ktoré sa s touto poruchou spájajú.

V tomto článku

• Čo je selektívny mutizmus? 
• Časté mýty
• Obávate sa, že vaše dieťa môže mať selektívny mutizmus? 
• Bežné liečebné postupy a techniky používané odborníkmi
• • Niekoľko kníh o selektívnom mutizme 

Čo je selektívny mutizmus? 

Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej dieťa nedokáže rozprávať v určitých situáciách či prostrediach (v triede alebo v prítomnosti cudzích ľudí), no doma komunikuje bez akýchkoľvek ťažkostí. Zvyčajne sa začína v ranom detstve, medzi 2. a 4. rokom života. Hoci je to zriedkavé, u dieťaťa sa môže vyvinúť selektívny mutizmus aj voči určitým rodinným príslušníkom, ak ich nevída často. Pokiaľ ide o príčiny tejto poruchy, niektorí výskumníci sa domnievajú, že úlohu môžu zohrávať environmentálne aj genetické faktory. 

Niektoré príznaky, ktoré si môžete všimnúť u dieťaťa so selektívnym mutizmom:

• Schopnosť bez problémov hovoriť doma, ale nie s inými (s deťmi v škole alebo s cudzími ľuďmi); 
• Vyhýbanie sa očnému kontaktu; 
• Nedostatok mimiky v obávaných situáciách;
• Sociálna izolácia / uzavretie sa do seba;
• Plachá povaha;
• Upätosť na rodičov / opatrovateľov;
• Separačná úzkosť; 
• Používanie neverbálnej komunikácie alebo šepkania pri komunikácii s ostatnými.

Časté mýty

1. Selektívny mutizmus je len fáza, z ktorej deti časom vyrastú. 

To nie je pravda! Nie je to len fáza a netýka sa len detí. Ide o úzkostnú poruchu, ktorá môže bez liečby pretrvávať aj v dospievaní a dospelosti.

2. Selektívny mutizmus je forma autizmu.

Hoci príznaky môžu pripomínať autizmus, ide o rozdielne poruchy. Deti so selektívnym mutizmom sa správajú odlišne v závislosti od prostredia. V škole môžu byť neverbálne, no doma sú spoločenské a zhovorčivé.

3. Deti majú túto poruchu v dôsledku zanedbávania alebo traumy.

Jedným z častých mýtov, s ktorými sa stretávame, je, že selektívny mutizmus u detí vzniká následkom traumy. Štúdie však ukazujú, že takýto mýtus môže byť škodlivý, pretože môže dieťaťu zabrániť získať správnu liečbu jeho skutočnej úzkosti. (Keď sa mutizmus objaví v dôsledku posttraumatického stresu, dieťa prestane hovoriť v prostrediach, kde predtým komunikovalo bez ťažkostí.) 

4. V neposlednom rade – selektívny mutizmus je rečová alebo jazyková porucha.

Nie je to rečová ani jazyková porucha. Je však možné, že dieťa so selektívnym mutizmom má zároveň aj rečovú či jazykovú bariéru.

Nerozpráva vaše dieťa? Vyskúšajte náš bezplatný skríning a získajte tipy, ako mu pomôcť:

Obávate sa, že vaše dieťa môže mať selektívny mutizmus? 

Ak máte obavy, je kľúčové porozprávať sa s pediatrom vášho dieťaťa a ďalšími odborníkmi (logopédmi a psychológmi). Po stanovení diagnózy existuje niekoľko foriem pomoci vášmu dieťaťu. Účinnosť jednotlivých metód však môže závisieť od viacerých faktorov, napríklad od toho, koľko rokov dieťa s problémom zápasí, alebo či má ďalšie ťažkosti spojené s rečou.

Bežné liečebné postupy a techniky používané odborníkmi

Tu sú najnovšie poznatky o zvládaní selektívneho mutizmu:

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je terapeutický nástroj, ktorý odborníci využívajú na to, aby pomohli človeku zamerať sa na to, ako vníma sám seba.

Expozičná terapia (forma KBT) je metóda zameraná na znižovanie strachu postupným vystavovaním dieťaťa situáciám, ktorých sa bojí. Vyhýbanie sa situáciám vyvolávajúcim úzkosť sa môže zdať ako riešenie – ruku na srdce, sami to niekedy robíme. Nie je to však dlhodobé riešenie, pretože to môže správanie dieťaťa ešte viac obmedziť a jeho úzkosť len posilniť. 

Postupné tlmenie podnetov (stimulus fading) je technika, pri ktorej dieťaťu umožníte komunikovať s niekým, s kým sa rozpráva ľahko, a postupne, pomalými krokmi k nim prizvete novú osobu.

V niektorých prípadoch sa u starších detí so závažnými formami úzkosti využíva aj farmakoterapia (lieky).

Pozitívne posilňovanie je ďalší nástroj využívaný pri terapii, ktorého cieľom je motivovať dieťa k želanému správaniu (napr. hračka, keksík alebo nálepky).

Logopédia: Ako už bolo spomenuté, selektívny mutizmus nie je poruchou reči. Je však možné, že dieťa má okrem selektívneho mutizmu aj jazykové a rečové ťažkosti; v takom prípade by malo navštevovať logopédiu.

Niekoľko kníh o selektívnom mutizme 

• Helping Your Child with Selective Mutism: Practical Steps to Overcome a Fear of Speaking od autorov Angela E. McHolm, Charles E. Cunningham a Melanie K. Vanier 
• Maya’s Voice Book od Wen-Wen Cheng 
• Overcoming Selective Mutism: The Parent’s Field Guide od autoriek Aimee Kotrba a Shari J. Saffer

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí selektívnym mutizmom, včasná intervencia je veľmi dôležitá. Obráťte sa na psychológa alebo na logopéda a dohodnite sa na ďalšom postupe. Podniknutie krokov v čo najkratšom čase môže dieťaťu pomôcť tieto prekážky prekonať.