Turn Autism Around Podcast: Aplikácia Speech Blubs pre deti s autizmom

Tento podcast vytvorila a publikovala Mary Barbera.

https://www.youtube.com/watch?v=deCYNB3o12U

Mary: Počúvate podcast Turn Autism Around, epizódu číslo stopodva, a ja som vaša moderátorka Dr. Mary Barbara. Dnes mám pre vás úplne inú tému. Pozvala som si spoluzakladateľa aplikácie, ktorú využívajú deti s autizmom. Volá sa Mitja Mavsar a pochádza zo Slovinska. Je to otec štyroch chlapcov, manžel a spoluzakladateľ spoločnosti Blub Blub Inc. Ich produkty, Speech Blubs a Reading Blubs, boli spustené v roku 2017 a pomohli už viac ako trom miliónom detí s oneskoreným vývinom reči, autizmom či Downovým syndrómom. Dnes sa teda budeme rozprávať o tejto aplikácii. Povieme si tiež niečo o videomodelovaní, čase strávenom pred obrazovkou, spoločnej pozornosti, hyperlexii a, samozrejme, o tom, ako rozvíjať reč pomocou aplikácie Speech Blubs. Poďme sa teda pustiť do tohto zaujímavého rozhovoru s Mitjom Mavsarom.

Mary: Mitja, veľmi pekne ti ďakujem, že si dnes prišiel medzi nás.

Mitja: Ďakujem za pozvanie.

Mary: Povedz našim poslucháčom na úvod niečo o sebe. Zvyčajne začínam otázkou, ako ste sa dostali do sveta autizmu, ty sa však v tomto svete priamo nepohybuješ. Povedz nám teda trochu o sebe a o tom, ako si sa dostal k tvorbe tejto aplikácie.

Mitja: Jasné. Hlásim sa zo Slovinska, kde máme momentálne lockdown. Celé sa to začalo tým, že keď som bol malý chlapec, mal som problémy s rečou. Myslím, že keď som mal štyri roky, nikto mi vlastne nerozumel. Tak som chodil na logopédiu. Tam väčšinu vecí napravili. Asi budete počuť, čo sa im nepodarilo odstrániť, a podobne.

Mary: Ja to vôbec nepočujem. Znie to skvele.

Mitja: Dobre, ďakujem. Ale viete, jedna artikulačná chyba mi zostala asi až do šestnástich rokov. Logopédia bola teda pre mňa obrovskou záchranou, pretože v puberte vedia byť deti dosť nepríjemné. Keď sa to podarilo odstrániť, výrazne to pomohlo môjmu sebavedomiu aj celkovému osobnému rozvoju. Neskôr som začal pracovať v oblasti internetu – ako dizajnér používateľskej skúsenosti (UX) som pôsobil asi 15 rokov. Pracovali sme s mnohými rôznymi startupmi. A uvedomil som si, že by bolo pekné založiť startup v oblasti, ktorá ma vtedy najviac zaujímala. Veľmi som sa zaujímal o psychológiu, najmä detskú psychológiu, keďže som mal v tom čase dve deti.

Začiatky aplikácie Speech Blubs

Mitja: Dnes mám už štyri deti a veľa vecí sa zmenilo. Máme aj omnoho viac používateľov než v časoch, keď som mal len dve deti. No stalo sa v podstate to, že som stretol chalana, ktorý mal vtedy dvadsať rokov. Ja som mal tridsaťtri a on organizoval nejaký workshop. Prišiel s nápadom: čo keby sme pomáhali deťom pomocou aplikácie – deťom, ktoré majú problémy s rečou, nič konkrétne. Myšlienka bola taká, že by sa hlasom dieťaťa niečo hýbalo. Bola by to hlasom ovládaná aplikácia – keď dieťa vydá nejaký zvuk, pohne sa loptička alebo sa spustí animácia.

Mitja: Tento chalan prišiel za mnou a povedal mi: počuj, staroch, nepomohol by si mi s týmto projektom? A ja som povedal: jasné, poďme si urobiť prieskum. Viete, s logopédiou som nemal žiadne skúsenosti. Mal som len skúsenosť ako dieťa z pohľadu pacienta, ale to sa veľmi nepočíta. Takže sme si v tejto oblasti vôbec neverili – môžeme sa len tak pustiť do logopédie? Stretli sme sa najprv s logopédmi v Slovinsku, potom sme vyrazili do Spojených štátov. Náš prototyp sme ukazovali mnohým logopédom v Kalifornii. Boli sme presvedčení, že v Amerike, v Silicon Valley, budú technológie v tejto oblasti úplne bežné. No títo terapeuti reagovali tak, ako to Američania zvyknú: „To je úžasné, to je skvelé!“ No vzápätí dodali: „Viete, čas pred obrazovkou a logopédia jednoducho nejdú dokopy.“

Mitja: Tak sme váhali, či to vôbec bude fungovať. Vrátili sme sa a rozhodli sme sa, že do toho aj tak pôjdeme, hoci to spočiatku nevyzeralo ako dobrý biznis. Mali sme však pocit, že by sme to mali urobiť. Že urobíme niečo dobré pre ľudstvo a pre deti. Na svete je predsa toľko startupov, ktoré len točia peniaze, a pomáhať deťom nám prišlo ako správna vec. Pokračovali sme teda ďalej, no prvotný nápad s animáciami stroskotal, pretože sme v okolí nemali žiadnych animátorov. Všetci pracovali pre nový úspešný startup v meste. A tak nám napadlo: čo keby sme deti jednoducho natáčali? Čo keby sme urobili niečo úplne prirodzené? Natočíme iné deti a deti pred obrazovkou budú po nich opakovať.

Mitja: Išli sme teda do štúdia a viaže sa k tomu veľmi zaujímavý príbeh. Prišli sme do štúdia, mali sme tam logopéda a pred kamerou deti. Skúšali sme veľmi jednoduché, myslím, že sa tomu hovorí oromotorické cvičenia. Niečo, čo bežne robíme. Mnohí hovoria, že to nevedie k tvorbe hlások. Boli sme však v štúdiu a dieťaťu pred kamerou sme zadali jednoduché cvičenie. Malo napodobniť rybku.

Mary: A len otvárať a zatvárať ústa.

Mitja: Presne tak, len otvárať a zatvárať. Toto cvičenie sme chceli nazvať rybička. A tak sme boli v štúdiu, pustili sme prvé video, ktoré sme kedy natočili, boli sme tam ja, Jernej (náš riaditeľ a spoluzakladateľ), rodičia a terapeuti. Pozerali sme na to video a Jernej sa na mňa zrazu pozrie a hovorí: „Pozri sa okolo seba. Pozri sa. Všetci to robia!“

Mitja: A všetci v štúdiu napodobňovali tú rybičku. Bolo to neuveriteľne vtipné. Vtedy sme si povedali: „Počkať, na tomto niečo bude!“ Vtedy sme ešte nevedeli, že sa tomu hovorí videomodelovanie. Neurobili sme to zámerne. Jednoducho sme videli, že to funguje.

Mary: A odvtedy sa to rozbehlo. Bolo to len pred pár rokmi, Speech Blubs ste spustili v roku 2017.

Mitja: Speech Blubs sme spustili v roku 2017. Slovinskú verziu sme spustili už v roku 2015, čisto kvôli testovaniu s rodičmi a podobne.

Mary: A je len v dvoch jazykoch?

Mitja: Nie, vlastne slovinská verzia už ani neexistuje. Prispôsobili sme sa trhu. Viete, Slovinsko má len dva milióny obyvateľov. V tom čase tam bolo, myslím, len okolo 150 registrovaných logopédov.

Mitja: To vlastne ani nie je trh. Spojili sme sa teda s americkým producentom, ktorý natáčal videá v USA s americkými deťmi. Deti sme konzultovali s rôznymi logopédmi – myslím, že každé jedno video posudzovali zhruba traja logopédi. Takto sme vydali americkú verziu. Potom sa nám začali ozývať britskí rodičia, že slová v aplikácii nie sú v správnej britskej angličtine. Vytvorili sme teda verziu pre Spojené kráľovstvo a potom španielsku, portugalskú a francúzsku verziu. Dnes máme v aplikácii všetky tieto jazyky, takže dieťa sa pomocou nej môže učiť aj druhý jazyk.

Videomodelovanie a aplikácia Speech Blubs

Mary: Páni. Pozrela som si tú aplikáciu a viem, že dnes máte už tri milióny používateľov. V podstate sú to skutočné deti, ktoré vydávajú zvuky – napríklad zvuky zvieratiek: „poďme urobiť opičku“, vyskočí animovaná opička, dieťa urobí opičí zvuk a dieťa na druhej strane obrazovky to má po ňom zopakovať. Počas toho, ako to robí, sa tam pohybujú také prúžky. Je to pomerne prepracované, no zároveň jednoduché. Je to taký prienik veľkej komplexnosti a jednoduchosti. Spomenul si však videomodelovanie. O tejto téme som robila videoblog, môžeme naň dať odkaz do poznámok k epizóde. Viem, že ide o stratégiu založenú na dôkazoch. Mohol by si našim poslucháčom stručne vysvetliť, čo vlastne videomodelovanie je?

Mitja: V reálnom živote, ak sa chcete naučiť hovoriť, osvojiť si jazyk alebo vlastne čokoľvek iné – sociálne zručnosti a podobne – musíte byť v kontakte s inými ľuďmi, sledovať ich a pozorovať ich tváre. Ak sa však nachádzate na autistickom spektre, tváre vás až tak nezaujímajú. To, čo sme do aplikácie vložili, je niečo veľmi prirodzené. A táto prirodzená vec, videomodelovanie, je vedecky podložená technika vychádzajúca z neurovedy o zrkadlových neurónoch. Keď pozorujete iných ľudí, váš mozog v podstate robí presne to isté, čo robí ich mozog.

Mary: Je to teda ako zrkadlový obraz. Keď sa pozriete do zrkadla, zrkadlové neuróny sa aktivujú nielen vtedy, keď niečo sami robíte.

Mitja: Presne tak, nielen vtedy. Ak teraz otvorím ústa, v mojom mozgu sa aktivuje konkrétne centrum, ktoré tento pohyb spôsobilo. A vo vašom mozgu, hoci ma len pozorujete, sa aktivuje tá istá oblasť. Takže aj keď len sledujem, ako prikyvujete, môj mozog robí presne to isté. Takto je dokázané, ako sa učíme – prostredníctvom pozorovania. V našom prípade je aplikácia plná videí detí, a aj keď dieťa hneď nenapodobňuje, aj keď len pozoruje tých malých „učiteľov“ na obrazovke, funguje to. A vieme to vďaka jednej obrovskej motivácii, ktorú sme mali na začiatku – aspoň pre mňa a ostatných členov tímu to bolo kľúčové.

Mitja: Išlo o našu vtedajšiu terapeutku. Terapeuti, s ktorými sme úzko spolupracovali, sa venovali deťom na autistickom spektre a deťom s Downovým syndrómom. Mali sme tam jedného chlapca s Downovým syndrómom, ktorý mal aj črty autistického spektra. Na každej terapii do 30 sekúnd zahodil okuliare a odmietal s terapeutkou spolupracovať. A potom mu ukázali túto aplikáciu.

Mitja: Bol to veľmi milý chlapček, mal vtedy asi päť alebo šesť rokov a bol úplne neverbálny. Keď mu dali iPad – a deti s Downovým syndrómom vedia byť mimoriadne srdečné – začal ten iPad objímať. A práve tento iPad a aplikácia Speech Blubs v ňom boli preňho zlomom. S mamou sa tomu venovali 20 minút každý deň. Pamätám si, ako po šiestich mesiacoch prišiel k nám do kancelárie – občas nás navštevovali. A vtedy sa na mňa po prvýkrát priamo pozrel.

Mitja: A začal komunikovať pomocou gest. Prvý mesiac deti v aplikácii len pozoroval, nezapájal sa. No potom sa neuveriteľne rozbehol a bolo nádherné to sledovať.

Mary: Áno. Pred chvíľou si spomenul, že deti s autizmom sa zvyčajne nepozerajú na tváre. Nedávno som nahrávala podcast, myslím, že to bola epizóda 93 (odkaz pridáme do poznámok), o práci Dr. Amiho Klina z Emory University. Je to veľmi uznávaný výskumník v oblasti autizmu, ktorý nedávno publikoval nové štúdie. Robil rozsiahly výskum sledovania očných pohybov (eye-tracking) u detí s autizmom, neurotypických detí a u jednovaječných aj dvojvaječných dvojčiat. Zistil, že bábätká a batoľatá, u ktorých sa neskôr potvrdí autizmus, sa skutočne nezameriavajú na ľudské tváre, ani na sociálnu interakciu a neverbálne signály. Ukazuje to napríklad na videu, kde sa dve batoľatá hrajú v detskom vozíku s dvierkami, ktoré sa otvárajú a zatvárajú. Zrak neurotypických batoliat smeruje na akúsi „hádku“ medzi deťmi v štýle: „Chcem, aby boli dvierka otvorené.“ a „Ja chcem, aby boli zatvorené.“ Deti s autizmom alebo tie, ktorým bol autizmus diagnostikovaný neskôr, sa však zameriavali výlučne na samotné otváranie a zatváranie dvierok, čím im celá sociálna interakcia úplne unikala.

Pohľad aplikácie Speech Blubs na čas strávený pred obrazovkou

Mary: A Dr. Klin povedal: viete, ak sa toto deje počas piatich minút, keď im unikne tisíc sociálnych interakcií, bleskový očný kontakt, otočenie sa, zamračená tvár a, viete, nesúhlas, tak ak sú vystavené veľkému množstvu času pred obrazovkou – najmä takému, ktorý zobrazuje sociálne veci, no oni sa sústredia na nesprávne detaily – naozaj to môže byť problém. Pred rokmi som tiež nahrala videoblog s názvom Čas pred obrazovkou a prečo by som ho úplne nezavrhovala. A vy ste predtým spomínali, že niektorí logopédi hovoria: „Viete, chceme sa vyhnúť obrazovkám.“ Dokonca aj počas celosvetového lockdownu kvôli covidu-19 ľudia hovorili: „Och, chceme sa vyhnúť obrazovkám.“ Pritom úplne sa im vyhnúť je nemožné, ale musíme využívať zmysluplný čas pred obrazovkou. A vy o tom trochu hovoríte v zmysle „smart“ času pred obrazovkou. V čom sa teda vaša aplikácia a jej používanie líši od toho, keď dieťa len tak posadíte pred televízor alebo iPad na štyri hodiny denne?

Mitja: Práve som videl dokument, v ktorom hovorili, že predškoláci trávia pred obrazovkami v priemere štyri až šesť hodín denne, a v Spojených štátoch je to vraj najhoršie, v priemere šesť hodín. To je prehnané. Viete, keď sa pozriete na čas pred obrazovkou rovnako ako na čokoľvek iné v našom prostredí, čo spôsobuje vyplavovanie dopamínu... Teraz je obdobie Halloweenu, takže deti zjedia priveľa cukru. Ak necháte deti jesť cukor každý deň, je veľká šanca, že budú obézne. A s časom pred obrazovkou je to rovnaké. Ak ho využívate správne, neublíži vám. Ak ho využívate priveľa, máte problém. A neplatí to len pre deti, ale aj pre dospelých. Viete, dospelí sú obrovský problém. Sám niekedy namiesto hrania sa s deťmi hrám videohry alebo stále pozerám na Instagram.

Mitja: A v takejto situácii deti nemajú dostatok osobného kontaktu z tváre do tváre. Dobre, teraz sa už dostávam k odpovedi na vašu otázku. Ak chcete, aby si dieťa rozvíjalo rečové, sociálne a ďalšie dôležité zručnosti, potrebuje osobný kontakt, potrebuje komunikovať s rodičmi, s rovesníkmi a podobne. Potrebujú vidieť ľudí bez rúšok a potrebujú sa na to sústrediť. Takže keď sme začínali, sledovali sme všetky ostatné populárne detské aplikácie. Dnes sme v americkom App Store v detskej kategórii myslím na deviatom mieste. Všetky ostatné aplikácie ponúkajú pekné animácie. Vidíte tie... viete, ako dizajnér používateľského zážitku presne viem, ako niekoho podnietiť k používaniu aplikácie. Viem, ako docieliť, aby ju ľudia používali znova, znova a znova.

Mitja: A dnes čelíme situácii, keď sú rodičia prilepení k obrazovkám. Deti sa, samozrejme, učia z ich príkladu. A máme deti, ktoré nemajú čo iné na práci, tak to robia tiež. Podľa mňa sa teda zmysluplný čas pred obrazovkou začína obmedzením tohto času. Začína sa tým, že je rodič prítomný a vysvetľuje – existujú o tom štúdie. Deťom ukazovali videá a učili ich najrôznejšie veci. A niečo sa naučili – naučili sa približne 50 percent z toho, čo by sa naučili, keby im to ukázali v reálnom živote. Zaujímavé však je, že ak bol prítomný rodič, ktorý dieťaťu vysvetľoval, čo vidí, a bol pri ňom, učenie sa výrazne zlepšilo. Nebolo to síce úplne rovnaké ako pri reálnom zážitku, to samozrejme nie, ale bolo to oveľa, oveľa lepšie. Takže tak. Je známe, že aj rozprávka môže byť dobrým časom pred obrazovkou. Nie každá, no mnohé rozprávky sú vytvorené tak, že sa z nich deti skutočne niečo naučia. Ak je však pri tom rodič a vysvetľuje to, je to omnoho lepšie. Potom si môžete napríklad nakresliť to, čo ste v rozprávke videli, a podobne.

Ako trénovať zdieľanú pozornosť

Mary: Rodič sa navyše môže zapojiť – ako pri tom príklade s rybičkou, keď otvárate a zatvárate ústa ako rybka, robíte bubliny alebo zvuky opice. Môžete dieťa pri aplikácii zapojiť: „Pozri, chlapček robí opičku. A teraz sa pozri, ako robí opičku maminka.“ A tým sa rozvíja ďalší kľúčový koncept. Naša spoločná myšlienka, ktorú má vaša aplikácia aj moje online kurzy, je dôležitosť zdieľanej pozornosti a spoločného prežívania okamihov – dokonca aj pri obrazovke, pri niečom vtipnom, alebo pri reálnej jazykovej interakcii, keď držíte banán, pretože dieťa ho chce, a hovoríte „banán, banán, banán“ a podáte mu ho. Tento proces prepájania podnetov je úžasný. Keď som si pozrela vašu aplikáciu a lepšie vás spoznala, uvedomila som si, koľko základných princípov na pomoc deťom máme spoločných. Takže si myslím, že zdieľaná pozornosť je nesmierne dôležitá.

Mitja: Áno, určite. S tým úplne súhlasím. Naša aplikácia je výnimočná v tom, že sme do nej nedali veľa animácií. Do stredu pozornosti sme postavili skutočné deti a na udržanie záujmu používame iné prvky. Napríklad v analytike vidíme, ako sa deti správajú. A máme používateľov, ktorí to robia stále znova a znova a znova. Dalo by sa to nazvať repetitívnym správaním, ktoré je pre autizmus také typické. Myslím si však, že zmysluplný čas pred obrazovkou funguje vtedy, keď je zapojený rodič. Rodičia sú tu kľúčoví, rovnako ako pri akejkoľvek terapii či bežnej výchove. Viete, ak je dieťa šesť hodín samé a pozerá čokoľvek v televízii alebo na YouTube, nevieme presne, čo sa stane, no sociálne zručnosti sa uňho pravdepodobne nerozvinú. V literatúre sa dokonca uvádza, že u detí, ktoré sledujú priveľa televízie, sa prejavujú znaky autistického spektra. Prirodzene, samozrejme, že áno.

Mitja: Viete, deti, ktoré sa vonku nehrajú s inými deťmi a samy pozerajú YouTube, si prirodzene nerozvinú typické sociálne zručnosti. Samozrejme, že budú mať problémy s rečou, jazykom a so všetkým, presne tak, ako keby jedli neustále sladkosti – boli by obézne. Tak to skrátka funguje. Človek sa dokáže prispôsobiť akejkoľvek situácii. A ak tou situáciou je sledovanie rozprávok, naše telo a mozog sa jej prispôsobia a vytrénujú nás na lepších divákov televízie. Budeme, ja neviem, pasívnejší. Presne tak.

Získanie echickej kontroly

Mary: Áno. Jednou z vecí, na ktoré sa zameriavam, je schopnosť rodiča alebo odborníka získať to, čomu hovoríme echická kontrola – teda schopnosť dieťaťa opakovať. Dokonca ani typicky sa vyvíjajúce deti nedokážu vždy spontánne zopakovať slovo, a to ani vo veku 15 či 18 mesiacov. U mnohých sa to jednoducho ešte nevyvinulo. A u detí s autizmom je celkom bežné, že niektoré zostávajú neverbálne, nerozprávajú a tieto schopnosti nezískajú. Preto v mojich online kurzoch veľmi tvrdo pracujeme na budovaní napodobňovania – napodobňovania s predmetmi či oromotoriky, teda napodobňovania pohybov tváre, ak to dokážu. Nie som však veľkým zástancom dotýkania sa detskej tváre alebo snahy o to.

Mary: Vždy však hovorím jednu vec: z detských úst nemôžeme slová vytiahnuť nasilu, aj keď vedia povedať „banán“. Dieťa nikdy nedonútite povedať banán. Dokonca ani vtedy, ak máte vybudovanú takzvanú kontrolu – podcasty alebo videá o echickej kontrole, ktoré som vytvorila, môžeme pridať do poznámok k epizóde. Jedným z najlepších spôsobov, ako túto kontrolu získať, je však opakovanie, párovanie podnetov a videomodeling – ísť na to akoby zadnými vrátkami, hravou a pútavou formou, so zabudovaným systémom odmeňovania. A ako vývojár aplikácií ste v týchto systémoch odmien určite skutočný profesionál. Občas počúvame niektorých odborníkov na výchovu hovoriť, že neveria na vyhrážky, tresty ani úplatky, s čím úplne súhlasím.

Mary: Hovoria však aj to, že neveria na odmeny alebo posilňovanie správania. Pritom celý svet funguje na princípoch pozitívneho posilňovania, či už tomu veríte, alebo nie. Je to ako povedať, že neveríte na gravitáciu.

Mitja: Na tom stojí celá psychológia vybudovaná za posledné storočia. Je to behaviorálna veda, k tomu niet čo dodať.

Hyperlexia a aplikácia Reading Blubs

Mary: Je to ako s gravitáciou. Keď správanie odmeníte, posilní sa. Takže áno. Poďme však rýchlo k ďalšej téme, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá. V aplikácii máte úžasné videá a odviedli ste skvelú prácu, keď ste ju rozšírili do piatich jazykov. Vaša najnovšia aplikácia sa volá Reading Blubs a zameriava sa na ranú gramotnosť a prípravu na čítanie. S hyperlexiou mám osobnú skúsenosť vďaka svojmu synovi. Lucas mal v detstve hyperlexiu, čo je schopnosť čítať alebo rozpoznávať písmená skôr, než dieťa dokáže skutočne rozprávať. Zdá sa, že pri autizme ide o časť mozgu, ktorú písmená a čísla nadmerne stimulujú. Rodičia, vrátane mňa, sa často upnú na myšlienku: „Dobre, je to hyperlexia, nie je to autizmus.“ V skutočnosti to však býva oboje, hoci nie každé dieťa s hyperlexiou má autizmus – niektoré deti s veľmi vysokým IQ môžu byť v čítaní jednoducho mimoriadne popredu.

Mary: Keď som si však v rýchlosti pozrela vašu aplikáciu Reading Blubs, všimla som si, že rozpoznávanie písmen u vás nie je na prvom mieste. Zameriavate sa skôr na počúvanie príbehov a porozumenie textu, čo považujem za oveľa dôležitejšie, najmä u batoliat a predškolákov, a nielen u detí s hyperlexiou.

Mitja: Presne tak. Opäť sme si urobili prieskum, rozprávali sme sa s rodičmi, učiteľmi aj terapeutmi. A všimli sme si jeden zaujímavý trend, ktorý je vcelku očividný. Rodičia nečítajú svojim deťom každý deň. Hoci by mali, nerobia to. Niektorí rodičia sú unavení, pretože pracujú v dvoch zamestnaniach naraz. Niektorí ockovia sú zasa príliš racionálni a chýba im fantázia na to, aby sa s deťmi hrali a urobili z knižky zábavu. Tiež sme si všimli, že na trhu sú aplikácie, ktoré sa snažia pomáhať s čítaním šesť- až sedemročným deťom, keď už je na čítanie naozaj čas. Predtým, v predškolskom veku, je však predovšetkým čas na príbehy. Samozrejme, môžu sa hrať s názvami písmen, alebo je možno ešte lepšie, ak to nerobia. Najdôležitejšie je, aby počuli dostatok príbehov. Chceli sme tu teda využiť rovnaký koncept: máte detského rozprávača, ktorý sa snaží robiť presne to, čo by robil ideálny rodič pri čítaní rozprávky pred spaním.

Mitja: Ideálny rodič by dieťaťu čítal s obrovským nadšením. Po dočítaní by kládol otázky a nechal by dieťa dotýkať sa vecí v knižke. A o tom vlastne celé čítanie je. Takže v aplikácii vám príbeh číta dieťa. Hlavné postavy posúvate dopredu tým, že na ne ťukáte. Máme tam napríklad alpaku a vy ju môžete ostrihať. Je to ako animovaná knižka, no zdigitalizovaná naozaj kvalitným spôsobom. Máme skvelé výsledky, deti tieto príbehy neustále sledujú. A po skončení príbehu sa na obrazovke znova objaví to isté dieťa a spýta sa: „Ako sa volala tá alpaka?“ alebo „Akej farby bol bicykel?“ a podobne. A vy musíte ťuknúť na správne tlačidlá, aby ste odpovedali na otázku, ktorú vám položil skutočný človek.

Zmysluplný čas pred obrazovkou

Mitja: Takže opäť sa snažíme našim používateľom priniesť zmysluplný čas pred obrazovkou. Je dostupná v rámci rovnakého predplatného. Takže ak máte predplatné Speech Blubs, získate ju zadarmo, a rovnako aj vtedy, ak si predplatíte Reading Blubs. Máme teda zákazníkov, ktorí môžu aplikáciu Speech Blubs používať s jednoročným, dvojročným alebo trojročným dieťaťom a Reading Blubs povedzme od dvoch a pol roka. Videl som dvojapolročné deti, ktoré ju úspešne používali, ale väčšinou je určená pre deti od troch do piatich rokov. Povedal by som to takto. Ak ide o bežne sa vyvíjajúce dieťa; ak to nie je bežne sa vyvíjajúce dieťa, potom pravdepodobne neskôr alebo to závisí od konkrétneho prípadu.

Mary: A opäť som si istá, že pri Reading Blubs by bolo ideálne alebo nevyhnutné, aby bol prítomný aj rodič a dohliadal na to. Aby sa z toho nestalo len neustále posúvanie späť a holenie lamy. Dobre, vrátiť sa a znova oholiť lamu, pretože to je to, kde sa deti s autizmom môžu zaseknúť pri opakovaní. V mojich online kurzoch som vyvinula knižný program a viete, súčasťou knižného programu je, aby rodičia išli raz za týždeň do knižnice, vybrali päť, sedem alebo desať nových kníh, vrátili tie staré a čítali veľmi jednoduché knihy. A kládli k nim veľmi jednoduché otázky. A počas lockdownu kvôli covidu bolo veľa knižníc zatvorených. Niekto mi teda odporučil inú aplikáciu s názvom „EPIC“, čo je celá kopa kníh. A opäť si myslím, že čím viac zdrojov máme, kde môžeme našim deťom osobne čítať – a my si aplikáciu EPIC predplácame, pretože je to skvelá vec, dokonca aj pre môjho 24-ročného syna s ťažkým autizmom, keď si môže vyberať veľmi jednoduché knihy, prechádzať si ich, môžem sa ho pýtať otázky a vypĺňať si tak dni.

Mary: Čo je pre mnohých rodičov na celom svete – zmysluplne naplniť dni, najmä s dieťaťom s autizmom – mimoriadne náročné. A myslím si, že sa všetci snažíme, ako najlepšie vieme. Myslím si, že aplikácie ako tie vaše, Speech Blubs a Reading Blubs, sú jednoducho skvelou príležitosťou získať do výbavy viac nástrojov. Dokonca som veľkou zástankyňou toho, aby si rodičia natáčali vlastné videá. Problémom však opäť je, koľko videí dokážete sami natočiť? Vy máte celý produkčný tím, neustále pridávate nový obsah, vystupujú tam rôzne deti, a tak nevzniká ten stereotyp, že dieťa dookola pozerá jedno a to isté. Mama predsa povedala, viete, „hlava, ramená, kolená, palce“ napríklad 10-krát za sebou. Čím flexibilnejšie dokážeme deti viesť, čím viac pestrosti, nových príbehov a nových spôsobov máme,

Mary: tým budú podľa mňa tieto nástroje prospešnejšie. Presne tak. Dobre, skvelé. Myslím, že sme toho prebrali naozaj veľa. Viem, že budem môcť poskytnúť partnerský odkaz: MaryBarbera.com/blubs. B-L-U-B-S. Skvelý, nevšedný názov. Môžete si teda pozrieť Speech Blubs a Reading Blubs. Je to v rámci jedného predplatného, stojí to len pár dolárov mesačne. Môžete si zvoliť ročné alebo mesačné predplatné. A môžete vyskúšať bezplatnú skúšobnú verziu, čo je vždy skvelé, aby ste si veci jednoducho otestovali, pretože nemusia vyhovovať každému dieťaťu.

Mitja: V našej aplikácii je jedna vec, ktorá je úplne zadarmo, ešte pred platobnou bránou. Je to skríningový dotazník. V podstate doň zadáte údaje o svojom dieťati, dátum narodenia a získate prehľad všetkých vývojových míľnikov – a nie je to len reč, jazyk a čítanie, ale aj pragmatika, hra či sluch. Všetky tieto míľniky; v dobrom mesiaci podľa mňa otestujeme približne stopäťdesiattisíc detí mesačne. A to je niečo, čo teraz vidím v situácii po celom svete – ak máte dvojročné dieťa, čakáte pomerne dlho, kým ho vyšetrí logopéd a...

Skvelá alternatíva, kým čakáte na vyšetrenie u logopéda

Mary: A takisto čakáte na vývojového pediatra, čakáte na terapiu. Ale nie, v tomto máte úplnú pravdu. Jedna z našich členiek sa pridala do môjho kurzu pre batoľatá. Jej dieťa malo dvadsať mesiacov, nemalo diagnózu ani žiadne terapie. Žila v Spojenom kráľovstve a hovorila, že na vyšetrenie u logopéda čakala celých 18 mesiacov. To je len na samotné logopedické vyšetrenie reči a jazyka. Tie čakacie lehoty sú hrozné, a práve preto píšem svoju druhú knihu Turn Autism Around. Je to praktický sprievodca pre rodičov v období, kým čakajú na diagnózu alebo na liečbu, pretože ako obaja vieme a veríme, rodičia dokážu zmeniť úplne všetko. Takže získanie aplikácií, ako je tá vaša, a vzdelávanie sa... a ak nás počúva nejaký odborník, podporte rodičov, aby sa dozvedeli viac.

Mary: A mať k dispozícii nástroje, ktorými dieťa zaujmete, je podľa mňa jednoducho úžasné. Všetko – bezplatný skríning, bezplatnú skúšobnú verziu aj predplatné – nájdete na MaryBarbera.com/blubs. Môžete si pozrieť aj poznámky k epizóde so všetkými zdrojmi, ktoré sme spomenuli. Našu epizódu by som rada zakončila tým, že jedným z cieľov môjho podcastu je, aby rodičia a odborníci zažívali menej stresu a žili šťastnejší život. Ako otec štyroch detí, vývojár aplikácie a manžel, máte nejaké tipy na starostlivosť o seba alebo zvládanie stresu, ktoré robíte buď každý deň, alebo keď máte chvíľku času, aby ste zmiernili stres?

Mitja: Áno, práve teraz mám za sebou tri dosť stresujúce dni. A bolo to... nevyšiel som z domu snáď tri dni. Väčšinou počas lockdownu jednoducho vyrážam s deťmi do prírody, úplne sám – teda väčšinou nie sám, zvyčajne s deťmi. Áno, stres je veľký problém. Myslím si, že jednoducho potrebujeme menej pozerať do obrazoviek a tráviť viac času v prírode. A ak to urobíme – nie úplne odstrániť obrazovky, ale skôr ich len obmedziť, presne tak, ako potrebujeme znížiť počet návštev chladničky, viete – všetko je o rovnováhe. Áno, všetko je o rovnováhe.

Mary: Áno, presne tak. Nápad ísť do prírody sa mi veľmi páči. A viem, že aj mne to pomáha znižovať stres. Takže ti veľmi pekne ďakujem, Mitja. Bolo mi potešením ťa bližšie spoznať. Teším sa, ako budete rásť, a že môžem byť súčasťou tejto úprimnej snahy pomáhať deťom s ťažkosťami v reči, s autizmom a každému, kto zápasí s rozprávaním. Ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas a maj sa krásne.

Mitja: Ďakujem.