Čas pred obrazovkou: Kompletný sprievodca

Vitajte v našej sérii „Kompletných sprievodcov“, kde naši autori podrobne rozoberajú dôležité témy z nášho blogu. Témou tohto sprievodcu je otázka, či je čas pred obrazovkou pre batoľatá prospešný.

V tomto článku sa dozviete

• Rôzne typy času pred obrazovkou 
• • 1. Americká pediatrická akadémia (AAP)
  • • Nastavte si hranice
  • 2. Americká asociácia pre reč, jazyk a sluch (ASHA)
  • 3. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
  • Médiá a deti
  • Malé deti a obrazovky počas pandémie COVID-19 – virtuálny workshop
  • • Koľko si deti z obrazoviek zapamätajú?

Speech Blubs každý týždeň dostáva otázky od rodičov a logopédov, ktorým robí starosti, či by ich deti mali používať obrazovky zo „vzdelávacích“ dôvodov. Medzi ďalšie časté otázky o čase detí pred obrazovkou patria: v akom veku môžu začať používať obrazovky, koľko času je už príliš veľa, aký typ programov je pre moje dieťa najlepší a môže sledovanie televízie oneskoriť vývin reči dieťaťa? Sú to zložité otázky, ktoré zahŕňajú dedičné faktory, špecifiká daného veku, socioekonomické aspekty a dokonca aj to, čo vlastne pojem „vzdelávací“ v skutočnosti znamená. Navyše na to neexistuje jednotný názor – v rôznych kultúrach sa líši, odráža odlišné hodnoty a zahŕňa neustále sa vyvíjajúce predstavy o tom, čo je zdravé. 

Tento článok je súčasťou prebiehajúcej diskusie o čase detí pred obrazovkami a nadväzuje na články na našom webe, ako aj na nedávne webináre vrátane prednášky na podujatí TEDx s názvom Médiá a deti a virtuálneho workshopu Malé deti a obrazovky počas pandémie COVID-19 so štyrmi poprednými americkými odborníkmi na túto tému.

Tento článok vychádza zo spomínaných webinárov a názorov odborníkov, pretože tvoria základ pre odporúčania troch najuznávanejších organizácií v tejto oblasti: Americkej pediatrickej akadémie (AAP), Americkej asociácie pre reč, jazyk a sluch (ASHA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Štvrtou organizáciou je CPLOL – Stály styčný výbor logopédov v Európskej únii. Skratka „CPLOL“ vychádza z francúzskeho názvu Comité Permanent de Liaison des Orthophonistes/Logopèdes de l'Union Européenne. V súčasnosti o ich odporúčaniach stále zhromažďujeme informácie, rovnako ako údaje od ďalších globálnych organizácií.

Nepochopenie digitálnych médií

Cieľom tohto článku je zhrnúť celú diskusiu a poskytnúť rodičom najnovšie informácie, aby sa mohli sami rozhodnúť, ako k času pred obrazovkou pristúpia. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že obrazovky samy osebe nie sú zlé – zlepšiť treba najmä to, ako ich používame.

Rôzne typy času pred obrazovkou 

Na úvod sa pozrime na to, ako sa čas pred obrazovkou zvyčajne delí:

Rozdelenie podľa typu obsahu

1. Zábava – najrozšírenejší typ, ktorý zahŕňa sledovanie televízie a hranie videohier

2. Vzdelávanie:

• Dištančné vzdelávanie – môže zahŕňať videokonferencie a online kurzy
• Vzdelávacie aplikácie – akékoľvek aplikácie, ktoré sľubujú naučiť určitú zručnosť alebo úlohu
• Aplikácie podporujúce tvorivosť – sem patria videá a aplikácie typu „urob si sám“, návody, stavanie či aplikácie zamerané na umenie a hudbu.

3. Videohovory – zahŕňajú WhatsApp, Skype, Zoom, Webex a Viber

4. Sociálne siete – zahŕňajú FB, Instagram, Snapchat, Tinder, Bumble, TikTok, Twitter 

Rozdelenie podľa spôsobu využitia

1. Pasívne – ide o obyčajné sledovanie televízie alebo hudobných videoklipov

2. Aktívne – môže zahŕňať hranie hier, surfovanie na internete, sledovanie lekcií jogy a pod.

• Zamerané na aktívne zapojenie (interakcia medzi aplikáciou a používateľom)
• Zdieľané používanie (online s priateľmi alebo rodinou)

3. Kreatívne – môže ísť o tímovú prácu alebo samostatnú tvorbu; ide o rozvoj zručností a vytvorenie niečoho, čo sa dá zdieľať alebo predviesť. Dôležitá je podstata obsahu, kvalita softvéru a osvojovanie zručností.

4. Komunikačné – e-learning, WhatsApp, Instagram, FB atď.

**Upozorňujeme, že aj toto rozdelenie je kombináciou rôznych prístupov, ktoré sa môžu mierne líšiť. Kľúčové je začať vnímať celú šírku možností, aby ste téme lepšie porozumeli.

Speech Blubs: Vzdelávacia a aktívna aplikácia pre vás a vaše dieťatko

VEĽMI DÔLEŽITÉ: VŠETCI odborníci sa zhodujú, že najlepší spôsob, ako môžu deti používať obrazovky, je za prítomnosti aktívnych, zapojených rodičov, ktorí obsah sledujú spolu s nimi.

A teraz, keď sme si to ujasnili, poďme sa pozrieť na to, čo o čase pred obrazovkou hovoria odborné organizácie.

Odporúčania k času pred obrazovkou od VEĽKEJ TROJKY!

Tu sú hlavné otázky a usmernenia týkajúce sa odporúčaného času pred obrazovkou pre deti. Do „VEĽKEJ TROJKY“ patria AAP, ASHA a WHO.

1. Americká pediatrická akadémia (AAP)

Najnovšie usmernenia vyzývajú rodičov, aby stanovili jasné hranice – kedy, kde a ako dlho môžu deti obrazovky používať, no zároveň uznávajú, že elektronické médiá prinášajú nielen riziká, ale aj výhody.

Akadémia naďalej odporúča úplný zákaz obrazoviek pre deti mladšie ako 18 až 24 mesiacov s jednou výnimkou: videohovormi. Rozhovory so vzdialenými členmi rodiny cez služby ako Skype a FaceTime môžu podľa lekárov pomáhať budovať vzťahy. Stále však trvajú na tom, že existuje len minimum dôkazov o tom, že by bábätká rozumeli sledovaniu televízie, používaniu aplikácií či iným online aktivitám, alebo z nich mali nejaký úžitok. Doktori Dimitri Christakis a John Hutton (viac nižšie) vysvetľujú, že ich štúdie nepreukázali takmer žiadne fyziologické dôkazy o ich prospešnosti.

Ak chcú rodičia deťom vo veku 18 až 24 mesiacov predstaviť programy a aplikácie, je dôležité, aby sa s nimi hrali a komunikovali. Telefóny, tablety a iné zariadenia by v žiadnom prípade nemali nahrádzať kontakt s rodičmi a slúžiť ako bezplatné „stráženie detí“. Pre deti vo veku od dvoch do piatich rokov Akadémia odporúča maximálne jednu hodinu denne a naliehavo žiada rodičov, aby sa na sledovaní podieľali a vyberali len vysokokvalitné programy, napríklad z dielne PBS Kids či Sesame Workshop.

Nastavte si hranice

Tieto odporúčania vyzývajú rodiny so staršími deťmi, aby jasne vymedzili hranice používania médií počas dňa, ktorý by mal zahŕňať aspoň hodinu fyzickej aktivity, dostatok spánku (8 až 12 hodín v závislosti od veku) a kvalitný čas strávený s rodinou. Tieto limity pomôžu znížiť riziko obezity, nedostatku spánku a zhoršeného prospechu v škole, pričom deťom stále umožnia spojiť sa s priateľmi a rodinou a spoznávať svet okolo seba.

Akadémia rodičom ďalej odporúča:

• Odložiť zariadenia a vypnúť televízor hodinu pred spaním a nemať ich v noci v spálni. Svetlo a hluk môžu narúšať spánok.
• Nepovoliť používanie zábavných médií počas robenia domácich úloh. Ukázalo sa, že takýto multitasking narúša učenie.
• Určiť si miesta a časy bez technológií (napríklad pri večeri) pre všetkých členov rodiny vrátane dospelých.
• Naďalej mať prehľad o tom, čo deti sledujú, a rozprávať sa s nimi o kyberšikane, sextingu a ďalších nebezpečenstvách.

2. Americká asociácia pre reč, jazyk a sluch (ASHA)

ASHA uvádza, že „rodičia sa neustále snažia nájsť správne pravidlá pre svoje deti a nie je to nevyhnutne také jednoduché ako stanoviť si maximálne 30 minút denne.“

„Vyskúšajte tieto technologické predsavzatia, ktoré rodinám pomôžu nájsť rovnováhu v používaní obrazoviek pred novým školským rokom:

1. Vytvorte si plán a držte sa ho. Ak ste si ešte nevytvorili rodinný plán používania technológií, začiatok školského roka je na to ideálny čas. Mnoho dôveryhodných organizácií, vrátane Americkej pediatrickej akadémie a Common Sense Media, ponúka šablóny, ktoré vám to uľahčia. Aj keď už plán máte, nájdite si čas vrátiť sa k nemu a zhodnoťte – spolu s deťmi – či pravidlá netreba upraviť. Čo funguje a čo nie? Sú už deti dosť veľké na ďalšie alebo iné výhody? Plány týkajúce sa obrazoviek sa musia meniť, aby zostali účinné.
2. Zamerajte sa na kvalitu. Hoci kvantita – napríklad denné či týždenné časové limity – mnohým rodinám stále vyhovuje, nie každý čas pred obrazovkou má rovnakú hodnotu. Ako dnes zdôrazňuje väčšina odborníkov, 30 minút strávených tvorbou – kreslením, písaním príbehov, programovaním – nie je to isté ako 30 minút pasívneho sledovania videí na YouTube. Uprednostňujte to prvé a zvážte väčšiu voľnosť, ak dieťa čas využíva zmysluplne.
3. Urobte si z večere posvätný čas. Staré, ale osvedčené pravidlo hovorí, že pri večeri by mali ísť technológie bokom. Hlavné slovo pri stole by mal mať rozhovor. Okrem rozvoja komunikácie detí – reči, jazyka a sociálnych zručností – a nenahraditeľnej príležitosti na upevňovanie rodinných pút prinášajú pravidelné spoločné večere množstvo ďalších výhod. Technológie takmer vždy rozptyľujú, preto žiadne odpisovanie na správy, e-maily ani vyhľadávanie na internete. Tých 30 minút to každý vydrží.
4. Zabráňte používaniu obrazoviek pred spaním. Ďalšie klasické, no často ignorované odporúčanie. Nedávny výskum organizácie Common Sense Media zistil, že 68 % tínedžerov a 74 % rodičov si dnes berie mobilné zariadenia so sebou do postele. To ich nielenže oberá o prospešné večerné rituály, ako je každodenné čítanie, ale môže to narušiť aj kvalitný spánok – ktorý je nevyhnutný pre fyzické a duševné zdravie, ako aj pre úspech v škole.
5. Obmedzte obrazovky pri domácich úlohách. S pribúdajúcim vekom detí a úlohami vyžadujúcimi vyhľadávanie na internete je to nepochybne náročnejšie. Preto technológie minimalizujte na nevyhnutnú mieru – a používajte ich iba ako pomôcku pri učení. Počas domácich úloh nedovoľte multitasking so sociálnymi sieťami či písaním správ.
6. Zapojte sa. Urobte z používania technológií spoločnú aktivitu. Sledujte, ako vaše deti hrajú Fortnite, alebo si s nimi pozrite videá ich obľúbených youtuberov spoločne. Pýtajte sa. Prejavte záujem – alebo ešte lepšie, skutočne sa zaujímajte. Nielenže si tým udržíte otvorenú komunikáciu a vytvoríte priestor na zblíženie, ale môže to zmierniť aj obavy rodičov z času stráveného online – inými slovami, nemusí to byť také zlé, ako si myslíte. Zároveň tak môžete včas odhaliť nevhodný obsah.
7. Posuňte rozhovor na vyššiu úroveň. Pozerajte sa ďalej než len za hranice zákazov, pravidiel a obmedzení. Tie majú, samozrejme, svoje miesto, no povzbudzujte deti, aby samy kriticky premýšľali o tom, ako technológie používajú (riziká vs. prínosy). Pomôžte im vážiť si a oceňovať čas offline – aktivity aj vzťahy – a uprednostňovať skutočných ľudí pred zariadeniami. 

Rodičia nemôžu mať pod kontrolou všetko, najmä keď deti rastú. Porozprávajte sa s nimi o svojich očakávaniach v oblasti digitálnej zodpovednosti a o hodnotách vašej rodiny, aby si ich niesli so sebou aj na návšteve u kamarátov, v školskom autobuse a vo svete. Dajte im nástroje na to, aby sa vedeli správne rozhodovať.“

3. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Podľa nových odporúčaní WHO, ktorá sa intenzívne zaoberá obmedzovaním času pred obrazovkou u detí, by deti vo veku od 2 do 5 rokov mali mať čas pred obrazovkou obmedzený len na 60 minút denne (a čím menej, tým lepšie). Deti mladšie ako 2 roky by podľa nej nemali tráviť pred obrazovkami vôbec žiadny čas. V ideálnom prípade by mal byť akýkoľvek čas pred obrazovkou strávený „spoločným sledovaním“ so zapojenými dospelými. Toto odporúčanie priamo súvisí so zisteniami WHO o rozšírenej detskej obezite a celkovom nedostatku pohybu v dennom režime detí.

Jeden zaujímavý fakt: tieto odporúčania sa za posledných päť rokov opakovane zmenili, čo dokazuje, že množstvo dostupných výskumov na túto tému narastá a ich výsledky odrážajú najmä dva názory: po prvé, obrazovky tu s nami zostanú a budú súčasťou života malých detí, a po druhé, typy obsahu sa vyvíjajú a zaslúžia si hlbšie zváženie. Názory „Veľkej trojky“ sa tiež mierne zmenili a ich odporúčania budeme aj naďalej aktualizovať.

Pozrime sa teraz na dve podujatia, ktoré viedol ten istý odborník.

DVA zaujímavé webináre o čase pred obrazovkou

Dr. Dimitri A. Christakis je riaditeľom Centra pre zdravie, správanie a vývoj dieťaťa pri Seattle Children's Research Institute, autorom vedeckých článkov a kníh, vyhľadávaným expertom pre médiá ako CNN, NPR, Today, CBS News, ABC News, NBC News a nedávno vystúpil aj ako rečník na konferencii TEDx.  

Médiá a deti

https://www.youtube.com/watch?time_continue=421&v=BoT7qH_uVNo&feature=emb_logo

Päť kľúčových poznatkov z tohto webinára sa zameriava najmä na pasívne používanie obrazoviek a uvádza, že:

1. Detský mozog počas prvých dvoch rokov života narastie až trojnásobne!
2. Dlhodobé vystavenie rýchlym zmenám obrazu v kritickom období vývoja mozgu prednastavuje myseľ na to, aby očakávala vysokú mieru stimulácie, čo neskôr v živote vedie k poruchám pozornosti.
3. Za každú hodinu sledovania televízie pred dovŕšením troch rokov sa šanca na vznik problémov s pozornosťou zvyšuje približne o 10 %. Dieťa, ktoré sleduje TV dve hodiny denne, má teda o 20 % vyššiu pravdepodobnosť problémov s pozornosťou než dieťa, ktoré televíziu nesleduje.
4. Kognitívna stimulácia (keď rodič dieťaťu číta alebo spieva) v skutočnosti znižuje riziko vzniku problémov s pozornosťou v neskoršom veku.
5. Vzdelávací obsah nepredstavuje žiadne riziko pre vznik problémov s pozornosťou, zatiaľ čo zábavný obsah predstavuje 60 % riziko a násilný obsah až 110 % riziko problémov s pozornosťou.

Malé deti a obrazovky počas pandémie COVID-19 – Virtuálny seminár

Počas pandémie viedol Dr. Christakis aj tento novší webinár s názvom „Malé deti a obrazovky počas pandémie COVID-19 – Virtuálny seminár“, v ktorom vystúpili ďalší traja odborníci na deti a vývoj: John S. Hutton, Brandon T. McDaniel a Ellen Wartella.

https://www.youtube.com/watch?v=t4ib95CxzD8

• Dimitri A. Christakis
• John S. Hutton
• Brandon T. McDaniel
• Ellen Wartella

Tu je niekoľko dôležitých citácií týchto štyroch odborníkov. Všimnite si ich ochotu hodnotiť účinnosť používania obrazoviek. Názory sa líšia dokonca aj medzi nimi.

Dr. Christakis o čase pred obrazovkou: 

Koľko (rekreačného) času pred obrazovkou by sme mali povoliť a mali by sme počas tohto obdobia robiť výnimky?

„Odporúčania Americkej pediatrickej akadémie pre vek od 18 mesiacov do 5 rokov hovoria o 1 až 2 hodinách (upozorňujeme, že patrí medzi ľudí, ktorí tieto odporúčania pre AAP pomáhali písať).“

Dr. Hutton o čase pred obrazovkou:

1. Kde sa obrazovka nachádza (čo označujete ako prístup)?
2. Ako často sa obrazovka používa (teda počet minút denne a v akom veku)?
3. Na aký typ obsahu sa pozerajú?
4. Ide o spoločné sledovanie (rodičia a dieťa ju používajú spolu)?

„Existuje mnoho dôkazov o tom, že deti do 2 rokov sa z obrazoviek učia oveľa menej, ak vôbec niečo. Veľká časť tohto výskumu sa týkala televízie, ktorá je veľmi pasívna.“ 

„Pri interaktívnejších médiách by mohli nastať isté rozdiely. Zdá sa však, že u detí do 2 rokov skutočne existujú isté obmedzenia, pokiaľ ide o to, čo sa z obrazoviek dokážu naučiť.“ 

„Obsah na obrazovke by mal byť jednoduchý, pomalý a jemný. Učenie funguje najlepšie v sociálnom kontexte, ktorý zahŕňa interakciu medzi ľuďmi. Zaujímavé je, že mozog rodiča a dieťaťa sa zosynchronizuje pri aktivitách spojených s čítaním.“

„Zatiaľ nie je jasné, ako dobre sa zručnosti nadobudnuté na obrazovke prenášajú do reálneho sveta. Celé by to malo byť o tom, aby sme to, čo je na obrazovke, preniesli do reality a precvičovali to v reálnom svete – tak sa tieto zručnosti rozvíjajú najlepšie.“

Dr. McDaniel o čase pred obrazovkou:

• Deti potrebujú vnímavého a reagujúceho rodiča
• Používanie telefónov/technológií rodičmi pravdepodobne ovplyvňuje všetky aspekty ich vnímavosti
• Vytvorte si rodinný mediálny plán
• Vyhraďte si sústredený rodinný čas
• Zaveďte zóny a časy bez technológií
• Hovorte o očakávaniach týkajúcich sa používania technológií
• Pri komunikácii nadväzujte a udržiavajte očný kontakt
• Pamätajte, že ste len ľudia (a nie nadľudia). 
• Necíťte sa previnilo za svoje snahy obmedzovať používanie obrazoviek.

Ako môžem s deťmi vytvoriť takéto chvíle vysokej kvality a plného sústredenia, kedy nebudem robiť viac vecí naraz a moje reakcie nebudú otupené?

Navrhuje „vytvoriť si určitý plán, aby ste predišli pocitu, že ste dieťa len posadili pred televízor. Veľmi malé deti potrebujú od rodičov veľa interakcie a pozornosti, čo býva náročné. TIP: Robte si počas pracovného dňa veľa malých prestávok.“

Dr. Wartella o čase pred obrazovkou:

• Povaha dieťaťa. „Najefektívnejší spôsob, akým sa deti vyvíjajú, nastáva vtedy, keď majú pri sebe starostlivého dospelého a interagujú so zaujímavými predmetmi alebo fascinujúcim svetom okolo seba... zmysluplné médiá sú úžasným zdrojom, pokiaľ je zabezpečený jasný dohľad rodičov. Rozdiely v používaní médií závisia od typu dieťaťa, ktoré ich používa.“
• Obsah. „Aký je obsah, s ktorým prichádzajú do kontaktu? Je primeraný veku? Zodpovedá hodnotám vašej rodiny? Nie je na ňom niečo, čo by mohlo mať negatívny vplyv atď. Odporúča rozlišovať medzi vzdelávacím a nevzdelávacím obsahom.“ 
• Kontext – „Keď sa dospelý venuje dieťaťu alebo spoločne sledujú médiá – rozprávate sa s dieťaťom, ukazujete mu veci, ktoré chcete, aby si všimlo.“

Koľko si deti z obrazoviek zapamätajú?

„...nazývajú sa to ‚úlohy prenosu‘. V posledných rokoch sa uskutočnilo niekoľko štúdií a vieme, že ak ukážete video, kde sa dieťa snaží niečo nájsť na obrazovke, a nie je to interaktívne – teda nemusí nič urobiť –, k prenosu nedôjde. Toto všetko je zatiaľ predbežné. Ešte nevieme dostatočne veľa o tom, čo presne je interaktivita a čo ju tvorí, aby deťom umožnila preniesť to, čo vidia na obrazovke, do prostredia reálneho sveta.“ 

Ako môžu rodičia zistiť, či sú konkrétne aplikácie vzdelávacie a či aplikácia skutočne robí to, čo sľubuje?

„Pri posudzovaní, či je aplikácia vzdelávacia, si všímajte nasledujúce veci:

1. Má pomalšie tempo?
2. Snaží sa obsah aplikácie podnietiť dieťa k aktivite mimo obrazovky?
3. Opýtajte sa sami seba, či obsah pôsobí upokojujúco.
4. Pozrite sa, či obsah súvisí s tým, čo vaše dieťa zaujíma.
5. Je premyslená v tom, ako dieťa motivuje presiahnuť rámec obrazovky, ako sa prepája s hodnotami, na ktorých vám ako rodičovi záleží, a opäť – má na dieťa upokojujúci vplyv?

Ďalším spôsobom, ako zistiť, či je aplikácia v poriadku, je opýtať sa svojich priateľov.“ 

Dr. Wartella tiež odporučila sledovať portál Common Sense Media, kde nájdete nápady a informácie o vhodnom obsahu pre vaše dieťa.

Najdôležitejší poznatok z webinára: názory na čas strávený pred obrazovkou sa mierne líšia, všetci sa však zhodli na tom, že by mal byť vzdelávací, vedený rodičmi a aktívne monitorovaný, a že pasívnemu času pred obrazovkou by sa deti mladšie ako dva roky mali vyhýbať.

Naši logopédi o čase pred obrazovkou u detí

Ďalší článok, ktorý som napísal s názvom „Zmysluplný čas pred obrazovkou: je vhodný pre batoľatá?“, kladie všeobecné otázky týkajúce sa času pred obrazovkou, uvádza odporúčania troch veľkých organizácií (ASHA, AAP a WHO), ponúka prehľadnú tabuľku odporúčaného času pred obrazovkou podľa veku a prináša aj päť tipov na domáce precvičovanie reči s deťmi.

Vo svojom blogu „Deti a obrazovky: Čas pred obrazovkou môže byť spoločným časom“ logopédka El Robertson rozoberá, ako vyberať aktivity pred obrazovkou pre vaše dieťa, presadzuje zapojenie rodičov do tohto času, odporúča vždy voliť vzdelávací obsah a najmä striedať sa s dieťaťom a využiť čas pred obrazovkou na podnietenie rozhovoru.

Logopédka Natalie Barnes sa vo svojom článku Zmysluplný čas pred obrazovkou pre skvelé rečové zručnosti zaoberá nebezpečenstvami a príčinami digitálnej závislosti a vysvetľuje, ako k nim pristupuje aplikácia Speech Blubs. V snahe zdôrazniť, ako veľmi nám záleží na „našich deťoch“, článok opäť uvádza odporúčania Americkej pediatrickej akadémie a Svetovej zdravotníckej organizácie a snaží sa na túto tému pozrieť so zdravým sedliackym rozumom. 

Je potrebné poznamenať, že tento článok sa nezaoberá vplyvom sociálnych médií. Domnievame sa, že táto téma je príliš rozsiahla na to, aby bola zahrnutá do tohto článku.

Aká je tá SPRÁVNA CESTA?

Stručne povedané, odborníci sa zhodujú, že:

1. Aktívny čas pred obrazovkou je OMNOHO lepší ako pasívny čas pred obrazovkou.
2. Čas pred obrazovkou vedený rodičmi / spoločné sledovanie / zapojenie rodičov je OMNOHO lepšie než nechať dieťa samé bez dozoru pri akomkoľvek type obsahu.
3. Organizovanie časov a zón bez technológií vo vašej domácnosti je OMNOHO lepšie ako pristupovať k času pred obrazovkou chaoticky a bez pravidiel.
4. KAŽDÝ odborník tvrdí, že v ŽIADNOM PRÍPADE by ste nemali dieťaťu dovoliť obrazovky pred spaním alebo pri jedle.
5. Hovoria tiež, že je OMNOHO lepšie vybrať vhodné miesto, primeraný čas pred obrazovkou (na základe odporúčaní „Veľkej trojky“) a taký typ obsahu, ktorý je najvhodnejší pre vašu rodinu.

Taktiež odporúčame priebežne sledovať odporúčania „Veľkej trojky“, aby ste mali aktuálne informácie o všetkých zmenách, keďže výskumov na túto tému neustále pribúda. 

Speech Blubs predstavuje jeden z typov vzdelávacieho obsahu, pri ktorom sa preukázali reálne výsledky v pomoci deťom rozprávať. Presvedčte sa sami!