Dve deti – zvládnem to?

Tento článok som chcela napísať preto, aby budúce mamičky alebo čerstvé mamy vedeli, že ak sa takto cítite, nie ste v tom samy. A tiež aby všetci vedeli, že ÁNO, naozaj môžete milovať obe svoje deti rovnako, ba čo viac, myslím si, že moja láska sa dokonca ešte zväčšila.

Začiatok

Keď som v roku 2016 otehotnela s dcérou Norou, bola som nadšená, nervózna a plná očakávania – prežívala som všetky tie emócie, ktoré cíti prvorodička. Tehotenstvo bolo veľmi pokojné a bez akýchkoľvek komplikácií, takže sa považujem za nesmierne šťastnú.

Od chvíle, keď som ju zbadala, som bola očarená. Milovala som ju viac, než som si kedy myslela, že môžem niekoho milovať. Hoci som Noru zbožňovala a žasla nad tým, čo sme s manželom vytvorili, až kým nemala Nora asi 9 mesiacov, trpela som popôrodnou depresiou.

Bolo to hrozné, temné obdobie môjho života a som rada, že pri synovi sa to už nezopakovalo. Keď sa obzriem späť, bála som sa mať ďalšie dieťa, pretože som nechcela tieto pocity zažiť znova.

Bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo som s ďalším dieťaťom váhala. Nebolo to preto, že by som si myslela, že to nezvládneme; jednoducho som mala strach, že by som depresiou trpela opäť.

Našťastie mám úžasného manžela, ktorý mi bol v celom procese oporou, a rodinu, ktorá stála pri mne vtedy, keď som to najviac potrebovala.

Ďalšie bábätko?

Keď mala Nora okolo 1,5 roka, začali sme sa rozprávať o ďalšom dieťati. Chcela som, aby mala súrodenca, pretože som vedela o všetkých výhodách, ktoré jej braček alebo sestrička môžu priniesť. Mala by niekoho, s kým by vyrastala, komu by sa zdôverovala a kto by jej bol oporou.

Už po niekoľkých mesiacoch som bola opäť tehotná. Hneď ako som zbadala tie dve čiaročky, začala som mať zvláštne pocity. Bála som sa, či budem druhé dieťatko milovať tak veľmi ako Noru. Nora bola moja malá parťáčka. Bola to moja kópia a bola neustále po mojom boku.

Počas celého tehotenstva sme sa snažili tráviť s Norou čo najviac času, zapojili sme ju do zariaďovania izbičky, kúpili sme jej knižky o veľkých sestrách a nechali sme ju rozprávať sa s mojím bruškom, kedykoľvek chcela.

Mám pocit, že jej to VEĽMI pomohlo pripraviť sa na Nicholasov príchod na svet.

Je tu!

Nicholas sa narodil v roku 2019, keď mala Nora takmer 2,5 roka. Bol dokonalý a ten strach, že ho nebudem milovať rovnako ako Noru? Nemožné. Úplne zmizol vo chvíli, keď som ho po prvýkrát vzala do náručia.

Ak ste budúca mamička a bojíte sa toho istého – nerobte si starosti! Vaša láska rastie s každým dieťaťom, ktoré privediete na svet.

Prvé stretnutie Nory a Nicholasa patrí dodnes k mojim najkrajším spomienkam v živote. Nora ho chcela hneď držať a videla som, že Nicholas sa v jej náručí cítil pokojne. To súrodenecké puto vzniklo, aj keď mal Nicholas len jeden deň.

Akonáhle som videla, akí sú spolu, vedela som, že všetko bude v poriadku. Toto puto s Nicholasovým rastom len a len silnelo.

Vlastne vďaka tomu, aká bola Nora skvelá veľká sestra, bol prechod na dve deti oveľa jednoduchší. Chcela pomáhať s prebaľovaním, nosila mu hračky na pozeranie, snažila sa ho utešiť, keď plakal, a rozosmievať ho. Dodnes sú chvíle, keď sa upokojí jedine vtedy, ak je pri ňom ona!

Tipy

V žiadnom prípade nie som odborníčka, no môžem vám povedať, čo fungovalo nám počas tohto prechodného obdobia!

1. Trávte z času na čas chvíle osamote s vaším prvorodeným. Buď ja, alebo môj manžel sme vzali Noru na zmrzlinu, na ihrisko alebo na nejaké pekné miesto osamote, aby mala čas venovaný len jej. Robíme to dodnes, aby vedela, že ju milujeme rovnako.
2. Odpusťte si. Sú dni, keď mi jednoducho prasknú nervy. Keď sa to stane, cítim sa ako hrozná mama. Nie som hrozná mama. Každý z nás občas narazí na svoje limity, obzvlášť pri novorodencovi. Fungujete na minime spánku alebo nespíte vôbec, a nemôžete si ani zdriemnuť, kedy chcete, pretože okolo vás behá batoľa!
3. Veľa foťte! Tieto okamihy plynú príliš rýchlo a budete sa chcieť obzrieť späť a vidieť, aké malé vaše bábätká boli! V ťažkých dňoch sa pozerám na fotky a pripomínam si, že každá náročná chvíľa raz pominie.
4. Choďte na prechádzky. Moje deti milujú prechádzky a pobyt vonku. Dá sa to zvládnuť aj s novorodencom! Dajte si ho do nosiča alebo šatky na hruď, staršie dieťa posaďte do kočíka a nadýchajte sa čerstvého vzduchu!
5. Nebojte sa požiadať o pomoc. Pri oboch deťoch sme sa veľmi spoliehali na svokrovcov. Možno bude pre vás ťažké odísť, ale verte mi, rodičia fungujú lepšie, keď majú chvíľu času aj pre seba.