Ako dosiahnuť, aby batoľatá počúvali a spolupracovali

Neviem, ako vy, ale ja som si svoj život úplne nepredstavovala tak, že budem 24 hodín denne rozdávať občerstvenie alebo utišovať záchvaty hnevu len preto, že som dcére nedovolila pohladkať mŕtvu myš, ktorú ulovila naša mačka... a predsa som presne tu!

Ak ste ako väčšina rodičov, vyskúšali ste už všetko: od pokojného a rozvážneho prístupu až po vyčerpaný zvýšený hlas a vyhrážky zákazom času pred obrazovkou. Batoľatá vedia byť poriadne tvrdohlavé a niekedy je náročné k nim preniknúť – najmä bez kriku alebo sĺz (vašich či ich!).

Našťastie máme pre vás niekoľko rodičovských tipov pre batoľatá, ktoré snáď tieto nezbedné roky urobia o niečo znesiteľnejšími!

Prečo vlastne nepočúvajú?

V prvom rade je dôležité pochopiť, prečo sa zdá, že nás naše batoľatá nedokážu alebo nechcú počúvať na prvé slovo. Ukazuje sa, že za týmto správaním je celkom zaujímavá psychológia. Detský mozog je totiž nastavený tak, aby hľadal kontrolu. Zamyslite sa nad tým: dospelí riadia takmer celý ich život, od toho, čo si oblečú, až po jedlo, ktoré jedia. To, že sa rozhodnú nepočúvať, je pre batoľatá spôsob, ako prejaviť svoju vlastnú moc.

A tu nastáva menší zádrheľ. Chceme, aby sa deti vedeli presadiť a chrániť si svoje hranice, ALE zároveň musíme ako rodičia nastaviť hranice, aby z našich detí nevyrástli rozmaznaní a panovační frackovia.

Znížte sa na ich úroveň

Dokonca aj pri terapii deti reagujú oveľa lepšie, ak ste na ich úrovni. Či už ide o hranie, čítanie alebo rozhovor. Keď deti nedávajú pozor, zvyčajne nenadväzujú očný kontakt – čo znamená, že vás nepočúvajú. Skvelým spôsobom, ako upútať ich pozornosť a prinútiť ich sústrediť sa, je sadnúť si pred ne.

Tento typ komunikácie je oveľa účinnejší než prekrikovanie celej izby alebo dávanie príkazov chrbtom od sporáka. Budete prekvapení, ako vaša ratolesť spozornie, keď sa dostanete na jej úroveň.

Vyraďte slovo „nie“ a zákazové „ne-“

Sama sa priznávam, že to pri svojich deťoch robím. Zdá sa, že im neustále hovorím, čo nemajú robiť, namiesto toho, aby som ich povzbudila urobiť niečo iné.

Ukazuje sa, že náš spôsob vyjadrovania im porozumenie v skutočnosti komplikuje. Záporné žiadosti a príkazy totiž vyžadujú, aby batoľatá premýšľali na dvakrát. Najprv musia prísť na to, čo od nich chceme, aby prestali robiť, a potom zistiť, čo presne majú robiť namiesto toho.

Tu sú dva príklady:

„Nenechávaj hračky po celej zemi“ zmeňte na „Ulož si hračky do koša.“
„Neťahaj mačku za chvost“ zmeňte na „Daj mačičke hračku, nech sa zahrá.“

Hovorte „áno“ častejšie

Batoľatá majú vo zvyku pýtať si tú istú vec viackrát za deň.

Ak ste ako ja, vašou automatickou reakciou býva jednoducho neustále hovoriť „nie“. To z nás nerobí zlých rodičov. Je ťažké počúvať tú istú vetu či frázu deň čo deň a nezareagovať podráždene. Navyše sú chvíle, keď je „nie“ úplne opodstatnené a jednoducho ho vysloviť musíme.

Pretože však deti počúvajú naše naučené odmietnutia znova a znova, začnú nás ignorovať. Z tohto dôvodu je dôležité hľadať príležitosti, kedy môžeme ich požiadavkám povedať „áno“.

Ak si napríklad vaše dieťa pýta sladkosti o ôsmej ráno, môžete mu povedať niečo ako: „Čo keby si si dal kúsok čokolády poobede na olovrant?“

Stále ste dosiahli svoj cieľ a nenakŕmili ste dieťa čokoládou hneď zrána, no zároveň to aj vaše batoľa vníma ako víťazstvo. Nielenže dostalo pozitívnu odpoveď, ale dali ste mu aj na výber, čím získalo nad situáciou väčšiu kontrolu. Súčasťou toho, aby batoľa počúvalo vás, je totiž aj to, že vy počúvate jeho.

Prestaňte počítať do troch

Prepáčte, rodičia, ale táto taktika jednoducho nefunguje. A ak aj áno, je len otázkou času, kedy dieťa pochopí, že to znamená len jedno: môže vás ešte niekoľkokrát neposlúchnuť, kým príde nejaký následok.

Prakticky tým zabezpečujeme, že na prvé slovo neposlúchnu nikdy. Viem, že je lákavé použiť túto metódu v zápale situácie. Urobte si však láskavosť a s počítaním prestaňte, aby ste si do budúcna ušetrili zbytočný stres. Radšej siahnite po jednej z predchádzajúcich stratégií.

Je veľmi ľahké stratiť s batoľatami trpezlivosť, keď nepočúvajú, ale je dôležité zachovať pokoj a pamätať si, že vám to nemusia robiť napriek. Výchova nie je nikdy jednoduchá a toto obdobie života vie byť obzvlášť náročné. Spoločne to však zvládneme – možno s pár šedivými vlasmi navyše, ale prežijeme to!