Dojčenská kolika: Osobná skúsenosť a tipy, ako ju zvládnuť

Spomínam si, ako som sa stretla s mladou mamičkou, ktorej syn je asi o 6 mesiacov mladší ako moja dcéra. Jej syn mal koliku a bol nešťastný bez ohľadu na to, čo urobila. Pamätám si, ako som sa pozrela na manžela a povedala: „Páni, to musí byť hrozný život.“ Vôbec, ale VÔÔÔBEC som netušila, že rovnaké problémy zažijem s naším synom!

Prvé stretnutie s mojím synom

Náš syn sa narodil 19. 6. 2019 o 4:45 ráno. Bol to poriadny chlapák – vážil takmer 4 kilá a meral 54 centimetrov. Bol dokonalý a zamilovala som sa doňho v momente, keď som zbadala jeho tváričku!

Naša dcérka prijala cumlík okamžite a milovala ho. Nicholas bol úplným opakom. Nech sme skúšali čokoľvek, napínalo ho a vypľúval ho. Prisahám, že som kúpila každú veľkosť cumlíka, značku, typ aj model na trhu, no nič nefungovalo.

Jediná vec, ktorá ho dokázala na dlhší čas upokojiť, som bola ja. Obe svoje deti som dojčila 6 mesiacov. Je to skutočne práca z lásky! Klobúk dole pred každou, ktorá to zvládne dlhšie ako rok, no pre mňa to jednoducho nebolo. Cítila som sa ako dojná krava, ktorej z vemien neustále tieklo mlieko v tých najnevhodnejších chvíľach.

Pretože Nicholas odmietal cumlík, bola som to jediné, čo mu pomohlo zaspať a zostať v pokoji. Akokoľvek to bolo frustrujúce, pominulo to, keď som prestala dojčiť.

Prichádzajú príznaky koliky

Už počas prvých pár nocí doma s Nicholasom sme vedeli, že to bude náročné dieťa. Hoci v noci spal celkom dobre, zvyčajne hneď od začiatku v 3- až 4-hodinových intervaloch, cez deň bol nesmierne nepokojný a neustále pôsobil nespokojne.

Plakal bez zjavného dôvodu, aj keď bol prebalený, nakŕmený a práve sa zobudil. Tiež sa mi zdalo, že pomerne často grcká. Keď sa na to pozriem spätne, nemyslím si, že to bolo viac než u bežného bábätka, ale hľadala som niečo, na čo by som koliku zvalila, a toto bolo najjednoduchšie vysvetlenie: reflux.

Náš pediater mu síce nasadil lieky, ale to jeho náladu nezlepšilo. Nakoniec sme ich vysadili, pretože sme vedeli, že reflux jeho problémom nebol.

Pomyslela som si, dobre, možno sú to vetry. Tento chlapec dokázal a stále dokáže kakať a prdieť so silou a zápachom dospelého človeka. S touto myšlienkou v hlave som vykúpila Amazon – nakúpila som detské čaje proti kolike a probiotické kvapky.

Fungovali tie kvapky? Ani nie. Stále kričal a plakal a koniec bol v nedohľadne. Naši priatelia a rodina nám hovorili, že je to tým, že je druhý v poradí a k tomu chlapec, takže sme si to „zlízli dvakrát“. Je to pravda? Vôbec netuším. Z toho, čo som videla, musím uznať, že druhé dieťa býva často väčšou výzvou, ALE nie som vedkyňa a nerobila som na túto tému výskum.

Ako sme to zvládli

Kiežby som vám mohla povedať, že to bolo jednoduché, ale nebolo. Boli dni, keď bola naša trpezlivosť na bode mrazu. Okrem nedostatku spánku sme sa snažili zabaviť našu dcérku a udržať ju spokojnú.

Bolo to ťažké.

Vždy každému hovorím, že som bola rada, že som mala popôrodnú depresiu pri dcérke a nie pri synovi, pretože netuším, ako by som zvládala jeho povahu.

Neobviňujte z plaču seba ani bábätko – za koliku nikto nemôže. Snažte sa uvoľniť a vedzte, že vaše bábätko z tejto fázy vyrastie.

KidsHealth.org

Tu je niekoľko vecí, ktoré sme robili, aby sme si počas prvých 9 až 10 mesiacov zachovali zdravý rozum:

1. Spoľahnite sa na rodinu. Mám úžasných svokrovcov, ktorí bývajú blízko, a často som ich prosila o postráženie detí. Manželovi a mne to dalo chvíľku oddychu na spánok, načerpanie energie a znovuzískanie rovnováhy.
2. Nechajte ho vyplakať. Počúvajte, viem, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť, a to je v poriadku. Nezaberá to u každého, ale nám to pomohlo. V tie dni, keď bol Nicholas mimoriadne mrzutý a ja som vedela, že všetky jeho potreby sú uspokojené, nechali sme ho vyplakať. Nechala som ho v postieľke 5 minút, vyšla som von a zhlboka sa nadýchla. Pravda je taká – som lepšou mamou, keď som pokojná a vyrovnaná. Boli chvíle, keď som k nemu nemohla ísť, pretože som cítila hnev alebo frustráciu z toho, že neustále mrnčí.
3. Dajte dieťa vyšetriť lekárom. Nicholasa sme vzali k lekárovi, aby sme sa uistili, že nejde o žiadny zdravotný problém, napríklad o potravinové alergie. Vylúčila som zo stravy mliečne výrobky, orechy a semená – všetko, čo by mu mohlo spôsobovať ťažkosti. Keď bolo jasné, že je po zdravotnej stránke v poriadku, prešli sme na iné možnosti, ako sú bylinné kvapky na trávenie.
4. Striedajte sa na zmeny. Veľakrát si manžel vzal hlavnú službu pri Nicholasovi a ja som potom prevzala tú ďalšiu. Zjednodušilo sa to, keď som prestala dojčiť, pretože v noci mohol dostať fľašku. Ak výlučne odsávate a riešite koliku, skúste odsať dostatok mlieka na jednu fľašu a nechajte nočnú službu na manžela či partnera. Boli by ste prekvapení, ako veľmi trochu spánku navyše pomôže vašej nálade a trpezlivosti na druhý deň.
5. Uistite sa, že sa staráte o seba. Pite veľa vody a jedzte výživné jedlo. Ak vaše telo nemá správne palivo, nedokáže zvládnuť tento maratón, ktorým rodičovský život bezpochyby je.

Tak ako pri každom náročnom období, verte, že sa to zlepší. Nicholas má 10 mesiacov a hoci je stále pomerne mrzutý (ach, tie zúbky), odkedy sa naučil loziť, nastalo veľké zlepšenie.

Chvíle s našimi deťmi plynú rýchlo a rodičia starších detí mi neraz povedali, že na tieto dni budeme ešte s láskou spomínať a želali by sme si mať len tieto starosti – pretože s väčšími deťmi prichádzajú väčšie problémy.

Veľa šťastia a držte sa!