Porovnanie artikulácie a fonologických procesov

Keď hovoríme o typickom vývine reči, často sa diskusia točí okolo artikulácie a fonologického uvedomovania. Je dôležité si uvedomiť, že existuje mnoho dôvodov, prečo...

girl-talking-to-her-dad.jpg

Keď hovoríme o typickom vývine reči, diskusia sa často sústredí na artikuláciu a fonologické uvedomovanie. Je preto dôležité si uvedomiť, že existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa nerozpráva alebo prečo je jeho zrozumiteľnosť (to, čo poslucháč pochopí) slabá – a fonologické spracovanie je jedným z nich.

Čím viac trénujete, tým lepšie sú výsledky! Vyskúšajte aplikáciu Speech Blubs a užite si so svojím drobcom zábavné a pútavé cvičenia.

Poruchy výslovnosti sa dajú rozdeliť na fonologické poruchy a artikulačné poruchy. Upozorňujeme, že správna diagnostika porúch výslovnosti je mimoriadne dôležitá, pretože terapia fonologických a artikulačných porúch sa líši.

https://www.youtube.com/watch?v=G-chx6_NCp0

Artikulačné poruchy nastávajú vtedy, keď má dieťa ťažkosti s tvorbou konkrétnej hlásky (alebo hlások), a riešia sa precvičovaním nesprávne tvorenej hlásky. Dieťa môže napríklad nesprávne umiestniť jazyk pri tvorbe hlásky /r/, kvôli čomu potom hláska /r/ znie inak, než by mala.

Ak má vaše dieťa artikulačnú poruchu:

  • má problémy s tvorbou hlások a správnym vyslovovaním konkrétnych zvukov (napr. môže šušlať, takže hláska s znie skôr ako medzizubné šušlanie);
  • nemusí byť schopné vytvoriť určitú hlásku (napr. nevie povedať hlásku r a namiesto „ryba“ povie „lyba“ alebo „vyba“).

Na konkrétne hlásky sa môžete zamerať pomocou artikulačných cvičení:

Fonologické poruchy sú zložitejšie, pretože predstavujú systémové vzorce v reči dieťaťa slúžiace na zjednodušenie výslovnosti. Príkladom je vynechávanie poslednej hlásky v slove. Dieťa môže namiesto „pes“ povedať „pe“ alebo namiesto „les“ iba „le“. Väčšina detí s veľmi nezrozumiteľnou rečou má práve fonologickú poruchu, pretože ich reč je charakteristická opakujúcimi sa vzorcami nesprávnej výslovnosti.

Deti majú fonologickú poruchu, ak:

  • dokážu hlásku vysloviť správne, ale použijú ju na nesprávnom mieste v slove alebo v nesprávnom slove – napríklad dieťa použije hlásku d namiesto hlásky g, a tak namiesto slova „gombík“ povie „dombík“;
  • robia chyby pri konkrétnych hláskach v slovách – napr. dokážu povedať k v slove „koza“, ale v iných slovách ho vynechajú, napríklad „vlak“ vyslovia ako „vla“.

Prehľad typov fonologických procesov a chýb:

Fonologický proces

Popis

Príklad

Fronting (posun dopredu)

nahradenie hlásky tvorenej v zadnej časti ústnej dutiny hláskou z prednej časti

„tolo“ namiesto „kolo“, „táva“ namiesto „káva“

Backing (posun dozadu)

nahradenie hlásky tvorenej v prednej časti ústnej dutiny hláskou zo zadnej časti

„gog“ namiesto „dog“

Vynechanie koncovej spoluhlásky

vynechanie/odstránenie koncovej spoluhlásky v slove

„do“ namiesto „dom“

Redukcia spoluhláskových skupín

zjednodušenie skupiny spoluhlások na jednu hlásku

„tôl“ namiesto „stôl“

Vynechanie neprízvučnej slabiky

vypustenie slabej slabiky v slove

„fón“ namiesto „telefón“

Gliding (kĺzanie)

nahradenie hlások /r/ a /l/ polosamohláskami /w/ a „j“

„jampa“ namiesto „lampa“

Stopping (okluzivizácia)

nahradenie úžinových hlások záverovými hláskami

„topka“ namiesto „sopka“

Reduplikácia

opakovanie slabík

„voda“ vyslovená ako „vava“

Prevokalická znelosť

nahradenie neznelej spoluhlásky znelou spoluhláskou

„bapa“ namiesto „papa“

Vynechanie začiatočnej spoluhlásky

vynechanie spoluhlásky na začiatku slova

„os“ namiesto „nos“

Epentéza

vloženie samohlásky (napr. neutrálneho zvuku) medzi dve spoluhlásky

„pe-les“ namiesto „ples“

Je dôležité vedieť, že reč detí prechádza bežnými artikulačnými a fonologickými chybami. Vo veku 2 rokov by malo byť dieťaťu z 50 % rozumieť neznámy poslucháč, vo veku 3 rokov zo 75 % a vo veku 4 rokov by mu mal neznámy poslucháč rozumieť na 100 % (ASHA).

Späť na všetky články